Dnešok bol veľmi zvláštnym dňom. Spanikárila som na zápočte, druhý zápočet, kvôli, ktorému som presedela nad knihami komplet celý víkend odpadol, sfetovala som sa z moču svojho a aj ostatých asi 20tich spolužiakov, zmeškala vlak domov (ďalší mi šiel až o vyše hodiny, čo keďže denne dochádzam mi prišlo ako krutá hra osudu)... Proste BAD DAY.

A zrazu sa to všetko zmenilo....
Ha! Iste chcete vedieť čo sa udialo... No, popravde, neudialo sa nič prevratné a zároveň dačo čo zmenilo strašne veľa. Kúpila som si oriešky a vytiahla som knihu. Čítala som. A čítala, a čítala. Neviem ako, ale zrazu som sa začala usmievať. Viac a viac.
Chudák chlapec, ktorý sedel vedľa mňa v kupé. Musel si myslieť, že som blázon. Ale bolo mi to jedno.

Knihu som dočítala doma. Posledné 4 strany. A cítim sa inak, na veci sa pozerám inak.

Veď aj práve teraz mením svet. Lebo to, ako sa zmeníme my, tak každým jedným rozhodnutím, činom, myšlienkou...nádychom a výdychom meníme všetko naokolo. Ovplyvňujeme životy iných a iní ovplyvňujú ten náš život.

Lebo život je cesta a každý jeden moment je chvíľou, kedy sme dosiahli cieľ. Každý jedeň ďalší krok, pohľad, úsmev. Všetko. Nie je to krok na priblíženie k cieľu. Je to cieľ sám.

Zmeniť svet, zmeniť seba...Lebo ja som svet. A aj ty.

--------------------------------------------------------------------------------------------------
-týmto chcem poďakovať svojmu bratovi, ktorý je jedným z dvoch najlepších – bez neho by som sa nedostala ku knihe, ktorá ma vrátila na Cestu.
(kniha Kôrkár – J. J. Dovala)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
vlcica1989  9. 11. 2010 21:13
to ma teší
Napíš svoj komentár