Zamdlieť sa mi síce nepodarilo, hoc´ by to pôsobilo naozaj fajnšmekrovsky. Ale ten pocit. Niekto oplieskal peniaze, papier, toner a snahu, odhodlanie aby uchoval dačo čo tvorím. Niekto si natoľko váži moju..nie prácu,...tvorbu, že...Nemám slov. Stále sa usmievam. Vo vlaku som slzila slzami štastia.
Nie som dokonalý bloger. Som typ človeka, ktorý má stále čo zlepšovať, opravovať, čistiť od chýb a prílišných klišé. Ale napriek všetkým nedostatkom sa našiel niekto, kto si rád číta to čo píšem. Môj Moňuch. Osoba s brutálne posadeným hlasom, nákazlivým úsmevom a drzými odpichmi, ktoré si na moju adresu nedovolia ani...nikto. Okrem nej.
Osoba, ktorú nebyť Birdzu a mojej snahy byť dobrou Birdzáčkou nepoznám. A môj sumár priateľov by prišiel naozaj o brutálne veľa. Lebo ľudí ako je ona veľa nie je. Drzaňa ukecanejšia než ja. Ktorá miluje slová vo veľkom množstve, akokoľvek podané. Či už ústne alebo písomne. Ktorá ma pozná dosť dobre aby ma mohla neznášať a stále ma má rada. Ktorá by mohla začať používať aj slová kritiky. Môj Moňuch. Umelkyňa, bohyňa brutálnej slovnej rýchlosti...
Viem, toto čo píšem je viac ako chaotické a nezrozumiteľné, pochabé, márnomyseľné...Ale just sa pochválim. Lebo mám fanúšika, ktorý pre mňa obetuje nie len kliknutie na hviezdičku či zopár kliknutí na klávesy s písaním komentáru.
Obetuje toner a ostatné veci aby sa moje slová nezostali len jedičkami a nulami.
Obetuje čas.
Obetuje nervy pri čakaní na moje ja, ktoré musí meškať aj keby čo bolo. A keď už nemešká moje ja, tak mešká vlak, ktorý moju ctenú zadnicu dopravuje do cieľovej rovinky, kde ma už čaká odmena. 8 hodinový vodopád slov, čaju, smiechu, koktailu či tofu mňamky alias stravy pre králiky.
Obetuje časť srdca aby mi poskytla príbytok v oddelení priateľ.
Ďakujem Alysia/Moňuch/prvá fanúšička/skvelá priateľka!!!
Ospravedňujem sa za všetko od gramatiky a nesúrodosti textu počnúc po nekonečné chvastanie sa končiac. Ale ja som skrátka musela a hotovo a v tomto emočnom ropoložení to ani lepšie nešlo.
Mám ťa moc rada Moni!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alysia
17. 9.sept. 2010 09:09
moja ukecanost ma svoje hranice lebo si mi vyrazila dych tymto blogom
Napíš svoj komentár