Dúchala som ti do dlaní a nechcela nechať odísť naše sny. Dotlieť plameň nádeje v lepšie zajtra a menej bolestivé včera. Dúfala som a kvapku po kvapke prilievala slzy ako snový petrolej. Šírila sa vôňa chôdze po zarosenej tráve skoro ráno, sladké časy nevinnosti a viery. Rozbité koleno zacelila šálka kakaa a mamičkino pohladenie. A teraz rozbitú šálku citov zvanú srdce nepozliepam dokopy žiadnym lepidlom. Ani kakao nepomáha. Čriepky režú, city pretekajú pomedzi prsty a na podlahe vytvárajú neforemnú škvrnu.
Keby tak stačilo bielidlo alebo účinný odstraňovač rán. Tak tíško beriem farebné pastelky, jednu po druhej. Kreslím na koberci kruhy a čiary. Vlnky a kocky. Tak ako mi káže moje ja.
Kakao a rosa. Ty a ja. Možno sa nestretneme nikdy a možno sme sa na ulici usmiali jeden na druhého dnes ráno. Chýba mi druhá polka môjho ja. Kde si?
Neviem. Ja už vážne neviem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
titusik
31. 1.januára 2011 13:47
máš moje "aaaaaaaaaaaaa"
Napíš svoj komentár