Palice a ľudia (alebo o nabitej papuli)

Zvláštne. Skutočne...Občas sa človek dozvie to čo potrebuje vedieť až keď si nabije papuľu. A občas sa stane, že to nabitie papule ani tak nebolí ako skorej prekvapuje. Prekvapuje v tom, že sa to dá. Že sa dá potknúť palicu, ktorá nám celú dlhú cestu pomáhala schádzať údolia a úskalia...No akonáhle palica zmenila polohu tak sa to stalo. Šváááác!!! Potkla som sa a spadla. A potkla som sa práve vďaka nej. A to mi pomohlo. To, že sa mi priplietla pod nohy lebo už ďalej netúžila byť iba oporou a barlou pri schádzaní ciest...Chcela inú pozíciu. Beriem. Každý chce dačo. Aj palica. No a to, čo sa páči palici sa nemusí páčiť niekomu inému - napríklad mne. Nepáčilo sa mi to.Respektíve, páčilo sa mi...Vlastne ani to nie. Bola som iba zvedavá či mi aj táto zmena bude vyhovovať. To o páčení a nepáčení som zistila časom. Bolo to treba. A ja som si uvedomila jedno. Každý má svoje sny...Palice i ľudia. A ak sú tieto sny natoľko odlišné, že nie je možné ich vzájomné zosúladenie tak nastane čas na jeden z dvoch krokov. Krok vľavo alebo vpravo. Krok k návratu do pôvodnej pozície alebo odhodenie palice. A paradoxom je, že o tomto nemá šancu rozhodovať dotyčný, pre ktorého bola palica opierkou - čiže ja - ale musí sa rozhodnúť palica.

Prirovnaní je skutočne mnoho a vzhľadom na pokročilú hodinu a tabletky, ktoré sa rozhodli začať účinkovať v práve najnevhodnejšej chvíli, ich nebudem uvádzať. Veď všetci máme fantáziu. A tí, ktorí ju chcú používať, tí si prirovnaní nájdu koľko sa im len zažiada. Záleží od čitateľa. Každý si nájde v texte to čo tam nájsť chce/potrebuje.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu