Neznášam čakanie! Na bus, električku, vlak, odpoveď, výsledok testu, objatie...neznášam to. Nenávidím tú neistotu, ktorá s tým prichádza. To možno, ktoré sa odzrkadľuje v tom mojom skeptickom ja, ktoré sa ma snaží presvedčiť, že to, na čo čakám aj tak nedorazí. Či dopravný prostriedok, či jedno písmenko zo skúšky, či láska...

A čakám. Čakám na to, či pominie bolesť, čakám na otázku, ktorá možno nebude dôležitá, no zatiaľ ju nepoznám. Čakám...A šaliem. Radšej viem, že dačo nie je podľa mojích predstáv, radšej som sklamaná. Ako tá neistota. Možno. Možno budem šťastná, možno sa bude život vyvíjať tak ako chcem ja....A možno nie. Možno sa všetko poserie ešte viac.

Tak iba filtrujem nervozitu z čakania...Píšem, že nenávidím ten pocit, kedy neviem prinútiť hlavu poslúchať a myslieť na to potrebné. Keď mi myšlienky utekajú od pôvodnej osi k tomu poondenému - čo ak?

Takže sa skúsim vrátiť k angličtine, ktorú zrejme zajtra nenapíšem. Ale čo ak áno? Čo ak sa vyvinie všetko inak ako predpokladám. Čo ak?

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
eli19  22. 2. 2010 23:50
a čo ak,si iba málo veríš? čo ak ti poviem že si myslím že to všetko zvládneš skvele a svojím originálnym štýlom? čo ak ti poviem že hoci si to neuvedomuješ nútiš ľudí objaviť v sebe silu skrytú tak dokonale že o nej doteraz netušili? čo ak ti poviem že toto je ďalší skvelý blog ktorý mi bolo potechou čítať?

A čo ak ti poviem že si tým dokonale vystihla všetky pocity môjho života?
2 
fotka
nicmanenapada  22. 2. 2010 23:58
Mám také tušenie, že slečne silnej už dochádza sila. A že len obyčajné povzbudenie a objatie už nepostačí, aby sa z toho dostala.
3 
fotka
kaylee  23. 2. 2010 00:20
toto poznam...super si to vystihla
4 
fotka
leiasolo  25. 2. 2010 20:01
Je lepšie eliminovať počet otázok "čo ak...?" Príliš človeka zaťažujú neistotou.
Napíš svoj komentár