Ten deň na ktorý si sa tak tešil.
Si hrdým otcom.
Ale nie mojim.
Už máš syna,
Túžil si po ňom
Už máš všetko čo si chcel
Rodinu.
Novú...
Rodinu bezo mňa...
Nie! Neklam!
Ja do nej nepatrím
Som cudzia
Som tá čo stojí bokom
Keď vy stojíte pospolu
Som tá, čo je nemo
Keď vy sa rozprávate
Som tá čo je vážna
Keď vy sa smejete...
Je krásny, však?
Opýtal si sa ma s úsmevom
A ja som ti so slzami odpovedala: Je.
Myslel si si, že to sú slzy šťastia
Omyl!
Ty sa tešíš!
Ja plačem.
Ja viem, nemôže za to
Veď je to len dieťa
Úbožiatko, tvoje dieťa
A možno nie
Možno bude šťastné
Veď si sa zmenil...
Už vieš, čo je to byť mužom
Vieš čo je to byť priateľom
Vieš čo je to byť otcom
Škoda, že pri mne si to nevedel....
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
kosmiklove
9. 11.novembra 2008 17:59
Je to pekne a zaroven take smutne...asi ta niekto sklamal vsak?
Napíš svoj komentár