Prešiel celý rok a ja som ani raz nebola v Kutnove. S Leou som si písala každý deň a cez víkendy sme si volávali ale už to nebolo ono. Veľmi mi bolo smutno ale do konca školského roka bolo už len pár dní a na mesiac z prázdnin som mala naplánovanú cestu do Kutnova.
"Konečne deň D" zakričala som a šla sa pripraviť a naraňajkovať.
V škole bolo rušno ako obyčajne. Všetci sa už nemohli dočkať kedy im dajú do rúk vysvedčenie a oni si budú môcť začať užívať prázdniny. Netrvalo to viac ako 3 hodiny a už som mala namierené domov. Vyšla som do svojej izby a pustila si výberovku, ktorú som dostala od spolužiačky. Práve hral moj obľúbený song od Guns N Roses – So Fine a tak som pridala volume, začala si spievať a pomaly sa baliť.
O hodinu som mala všetko pobalené a bola som pripravená na odchod.
Sadla som si na počítač a ešte kontrolovala odchod vlaku a dohadovala sa s Leou kedy dorazím.
Večer som ani nemohla zaspať ako som sa tešila. Ráno som sa poriadne naraňajkovala a pekne si vykračovala na zastávku.
"No fasa už nič iné ako pršať nemohlo" pomyslela som si a natiahla som si kapucňu na hlavu.
Dážď mi až tak nevadil, vlastne milujem dážď a vodu ako tak. Vždy som sa smiala keď som v horoskopoch mala živel oheň.
"Autobus na stanicu mi ide o 10 minút čo tu mám asi tak robiť?" povedala som si radšej v duchu a začala vyťahovať z tašky mp3 - ku. Kým som ju však medzi toľkými vecami našla prišiel aj autobus. O 40 minút som aj sedela vo vlaku smer Kutnov. Nemohla som sa dočkať kedy už uvidím Leu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár