Už to je rok.. Vedela som, že ma to skôr či neskôr chytí a hádajte čo, chytilo ma to práve teraz.. Presne pred rokom zomrel niekto, na kom mi strašne záležalo. Niekto, koho som milovala.. Rok...
Stalo sa to 9. apríla 2006. Už niekoľko týždňov mu bolo veľmi zle. Necítil sa dobre, vracal, odmietal jesť, piť, nevládal sa postaviť na nohy. Veterinár pomôcť už nedokázal. Okej, bol to len pes, ale pre mňa bol všetkým. Bol mi bližší než ktorýkoľvek človek, aj keď priateľov mám dosť. Vedel ma vypočuť ako nikto iný, aj bez slov som cítila ako ma má rád, keď som bola smutná ja, bol smutný aj on. Milovala som jeho oči, mal nádherné mandľovo hnedé oči.
Milovala som jeho oči, milovala som jeho tvár, milovala som jeho nádherne mäkkú srsť, milovala som jeho malé ušká, milovala som JEHO.
Pamätám si, ako sme ako priniesli, keď bol malé šteniatko. Bol to nádherný pocit, že mám vlastného psíka. Už vtedy som vedela, že ho budem zbožňovať. Zbožňovala som ho celých 11 rokov. A potom zrazu bol preč. V nedeľu, 9. apríla 2006 zomrel.
Preplakala som celý večer, celú noc, od žiaľu som nevedela čo robiť. A na druhý deň do školy. Bol to horor.
Chýba mi, strašne mi chýba, aj keď uplynul už rok.
Zostala mi ešte Jessie, tá bola šteniatkom, keď zomrel. Zbožňujem ju, ale jeho mi nedokáže nahradiť nikto. Jeho fotka mi zdobí izbu, ale je to len fotka..A tá ho nedokáže nahradiť. Občas chcem vrátiť čas, možno by som ho dokázala zachrániť, možno...Viem, že sú to len moje túžby, o ktorých nikto nevie, ale ja snívam ďalej. Všetci si myslia, že som sa s jeho smrťou už dávno zmierila, pretože o ňom nerozprávam, je to však len preto, lebo to ešte stále tak bolí, že o ňom rozprávať jednoducho nedokážem. Vždy keď sa spomenie jeho meno, trpím. Ubíja ma to.
Niektorí si možno poviete, že robím veľkú vedu kvôli jednému psovi, ale pre mňa to nebol len pes. Bol to môj najlepší priateľ. Priateľ, ktorý už nie je. Zomrel a mne ho späť nič nevráti.
nmoo presne viem ako sa citis..aj mne zomrel pes.ktoreho som tak lubila akoty..raz v zime som snim bola na klzisku a tam prisiel velky vlciak..oproti mojemu malickemu..ciernemu kokrspanielovi..a zakusil sa mu rovno do krku..aj ked som ho chcela ustrazit aby ktomu nedoslo..stalo sa..este stale to mam pred ocamiako ho nechcel pustit..drzal ho v papuli az kym neprisiel moj kamos a hokejkov tooho vlciaka neodohnal..a moj chudak ostal bezvladne na zemi..pomohli mu super ludia aj veterinar..rychla pomoc..ked prisiel domov zabaleny len v alobale..niekolko dni..ale pomalicky zomieral...a tak v jeden vecer ked som pocuvala radio a isla pesnicka od mariky gombitovej..anjelik moj kde lietas..zomrel..
strasne som plakala..dlho som sa z toho nemohla spameta
a teraz ked pocujem tu pesnicku stale sa mi vracia na neho spomienka..
aj na stuzkovej som povedala aby zahrali pri prihovore tuto pesnicku..a rozplakala som sa strasne..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.