časom poznačeným,
Sedím a píšem na papier,
slzami zmáčaným.
Bieli hárok a červené pero,
moja výzbroj do boja.
Svieca zhasnutá,
moja duša pripravená.
V dome bez okien,
bez vzduchu a bez ozvien.
Jedny dvere cez ktoré niet odchodu,
zamknuté a utajené môjmu oku.
Steny každým dňom bližšie sa zdajú,
a mňa nočné mory mátajú.
Biele a ošúchané,
v značnom štádiu rozpadu.
Staré knihy na policiach,
moje srdce vypustené v uliciach.
Stránky knižiek v rukách mám,
na duši kameň usadil sa.
Cestu von z vezenia hľadám,
ale nič ma nenapadá.
Toto je môj údel,
Krásny a plný kúziel.
A tak pocity píšem na papier,
v dome bez okien.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
3
Tak toto je velmi peknucke
A uz som to niekde aj pocula ten nazov ze dom bez okien....hmm...ale ten tvoj dom je lepsi
A uz som to niekde aj pocula ten nazov ze dom bez okien....hmm...ale ten tvoj dom je lepsi
4
Toto snáď tvoja najlepšia báseň! Hrozne pekné! Aj tie rými. Neškrípu Nádhera!
Napíš svoj komentár
Dávam štyri hviezdičky
Len neviem či mi pôjde zahlasovať