Ruzenka: Môj prvý

Ako všetci vieme, povinnosťou každého študenta je dobre sa učiť. Alebo sa aspoň snažiť dobre učiť. Alebo sa aspoň snažiť učiť. Alebo sa aspoň snažiť vyzerať, že sa snažíte učiť. Alebo sa snažiť vyzerať že vám to celé nie je úplne jedno . A keď už ani to nie, aspoň si robiť úlohy aby sa sem-tam v klasifikačnom objavilo aj iné číslo, ako číslo nasledujúce po čísle 3, alebo číslo predchádzajúce číslu 6. (čiže čísla 4 a 5). No a presne vďaka tomuto poslednému dôvodu, som sa rozhodla (v podstate som sa nerozhodla, ale bola som „prinútená“),založiť si blog. Vlastne, nie len si zo založiť, ale aj napísať pár viet o dákej tej téme, či už je to z oblasti módy, napríklad či farba našich ponožiek ovplyvňuje náš sexuálny život, alebo o výplodoch na tému politika a politické stratégie, alebo o vysokom percente nezamestnanosti vo veľkokrtíšskom okrese. Ale môžem písať aj o niečom úplne inom.

Dnes som opäť, po niekoľkých týždňoch, nadviazala konverzáciu s mojím otcom. Rozprávali sme sa dlho. Za oknami sa striedali deň a noc, menili sa ročné obdobia.. Nie. Po nedeľnom obede som sa ho len tak opýtala ako sa má on mi odpovedal , že sa má fajn a skončil s tým že : Recyklácia. Áno recyklácia, jedna z mála vecí, čo nás spája. Obaja sme extrémne Eco-friendly typy.

Preto som sa rozhodla napísať niečo o smetiach, o odpade. Ako nám znepríjemňuje život, a ako je vlastne úplne nepotrebný a ako si ho do života strkáme sami.

Možno si to neviete predstaviť, ale skutočne sa dá žiť bez odpadu. V minulosti, ľudia vôbec nepoužívali smetné nádoby . Neviem presne v ktorom roku, pretože história smetných nádob sa nedá ani vygoogliť, ale raz dávno sa proste vláda rozhodla ustanoviť zákon, ktorý prikazoval každej rodine vlastniť jednu smetnú nádobu. Jedna žena však pohoršene poukazovala na to, že smetiak pred jej domom je úplne zbytočná vec, ktorá iba špatí jej pred záhradku, lebo veď : „ ja nemám žiadne smeti!“. Určite si myslíte že je to nemožné, no táto dedinská žena neklamala. Všetko jedlo, čo jej pozostávalo zožrali mangalice, chlieb kupovala z pekárne čerstvý, bez sáčku, a obaly z múky a cukru spálila v peci, z čoho zostal popol a tým potom pohnojila zem.

Viem, že v paneláku nemôžete chovať mangalice, ba dokonca ani obyčajne svine, a viem, že v Bille len tak nekúpite krájaný chlieb, ktorý by nebol zabalený v sáčku.. A preto, máme na každom kroku recyklačné nádoby, ktoré by sme rozhodne nemali podceňovať , práve naopak, plne využívať ich schopnosť spraviť z nášho štátu štát vyspelejší, a z celého sveta svet ideálnejší, krajší, zdravší a čistejší.

Máme jedného rodinného známeho, ktorý sa raz vybral navštíviť svojho brata žijúceho v Nemecku. Bol tam už dáky ten piatok, bratova žena mu stále varila a prala, a tak sa rozhodol, že pôjde vyniesť smeti. Obul si papuče, vyšiel von, do každého smetiaka vhodil ten správny sáčok a odišiel. Z okna bratovho bytu je presne vidieť na inklinované smetiaky a nejaká božská nadsila mu jednoducho vsugerovala, aby sa cez to okno pozrel von. Tak aj urobil a to čo videl ho mierne zaskočilo. Chlap, urastený, asi štyridsať ročný, dobre vyzerajúci Nemec, sa hrabal v košoch a kontroval obsahy sáčkov. Náš rodinný známy to nebral osobne, predsa len je tu cudzí.. no žena jeho brata mu všetko presne vysvetlila. Ten chlap, je za to platený. V Nemecku je totižto taký zákon, že človek, ktorý do komunálneho odpadu vhodí kus plastu, alebo do akéhokoľvek smetiaku akúkoľvek vec, ktorá tam nepatrí, štát dvojnásobne zvýši jeho poplatok za komunálny odpad. Keď žijete v paneláku máte len jeden smetiak pre všetkých obyvateľov a prípade že sa v smetiaku nájde niečo čo by tam nemalo byť, poplatok sa dvojnásobne zvýši pre každého obyvateľa paneláku. Preto sa rodiny žijúce v panelákoch rozhodli, že domovníkovi( alebo komukoľvek inému) zaplatia za to, že bude za každým novo-vhodeným sáčkom plným odpadu, kontrolovať stav obsahu všetkých smetných nádob. A v prípade že v smetiaku nájde niečo nevhodné práve po tebe, trest si odpykáš ty sám. Možno sa vám to nezdá irelevantné, ale Nemcov to rozhodne motivuje ku dôkladnej recyklácii.

Verím, že raz sa nájde spôsob ako prinútiť Slovensko recyklovať. Pretože si nemyslím, že je to len strategický výmysel vlády, ktorým nás chce pripraviť aj o posledné peniaze, ktoré si napríklad ja šetrím na štúdium na vysokej škole (nie naozaj, chcem si kúpiť nové plesové šaty).

Každopádne, pre mňa recyklácia znamená veľmi veľa. Vynakladám dosť veľké úsilie a snažím sa zmeniť povedomie ľudí aspoň v mojom okolí. Dúfam že raz sa dožijem dňa, kedy sa nebudem cítiť ako úplný hipisák len preto, že recyklujem. A dúfam, že recyklácia sa stane neodmysliteľnou súčasťou života každého človeka žijúceho na planéte Zem.

(Ospravedlňujem sa názov, ktorý mohol spôsobiť, že ste čakali článok s trochu inou tematikou. Anyway, je to "môj prvý" blog.

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Môj prvý

2 komenty k blogu

Horúce!