čo čítavala som rozprávky dávno z nich
No ja už decké knihy nečítam. Žial.
a rozprávkam neverím. Už neverím vám!
Už neverím v klamstvá, čo píšu sa v nich
neverím v dobrých , neverím v zlých
neverím v osud božieho klásku
neverím v zradu, neverím v lasku.
Dávno sú za mnou tie krásne časy
keď bozkával si ma a hladil si mi vlasy
Keď som žila tú svoju rozprávku vysnenú
ktorú teraz pokladám za stratenú.
Keď si ako princ zazvonil pod blokom
a ja som hodila očkom po tebe oblokom
Ty si tam stál. Stál a čakal na lásku
na svoje dievča. Princeznu z obrázku.
Na svoju lásku, zasnenú krásku
na svoj poklad. Svoju hnedovlásku.
Dávno už rozprávkam neverím
neverím milencom neverným
nevrím v túžbu stať sa niekym
Ako može byť niečo škaredé, ak to raz bolo pekným?
Ako može niekto nemilovať, ak raz miloval?
Ako može zabudnuť na časy keď sám sníval?
keď ešte čítal z tých deckých kníh
v ktoré už neverí. Už neverí v nich.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
patuliq
6. 8.augusta 2008 11:30
to je krásne a výstižne ...
Napíš svoj komentár