Poserme sa, že počúvam tri krát dokola jednu pesničku a plačem.
Možno kvôli nej.
A možno kvôli svojej premárnenej šanci.
Ľudia často hovoria, že láska nehľadí na vek, že je jedno či má človek 15, 50 alebo 150.
Na druhej strane ale nie je jedno či tvoj priateľ má o polovicu viac rokov než ty, alebo o polovicu menej.
A na tej tretej strane, nie je jedno, či ťa miluje alebo nie.
Lebo nestačí, aby miloval jeden - To je všeobecné tajomstvo.
A kebyže sa to dá, preliať kus mojej lásky do neho, určite by to náš vzťah uživilo.

Je to smutné, trápne a neviem aké, ale púšťam si ju štvrtý krát.
A pamätám ako si smutne, trápne a neviem ako spieval.
Smutné, trápne a neviem aké.
Tradá.
Tak som dopadla.
Opustene. Strhane. Na kokot.
NEKONEČNE NA KOKOT!

Jeden človek mi raz povedal, a nie je vôbec podstatné, že bol na mol -a ešte trošku viac- opitý, že mám srať na všetkých a ísť si za svojím šťastím.
Hlúpe je, že mi nikdy nepovedal, že ostatní nebudú spolupracovať.
Že nebudú všetci všetkými 10 pre to, aby som bola šťastná s tým s kým chcem, s tým s čím chcem a tam kde chcem.

Zmeny sú zlé.
Teda tak všeobecne môžu byť aj o trochu lepšie, ale vždy sú pre mňa zlé.
A väčšinou keď to najmenej potrebujem.
Je škoda, že zmeny sa vás nepýtajú, či ste pripravený.
Proste prídu, sú tu, neodvratne klopú na dvere a čakajú, kedy dotyčný prestane hrať formu a zrúti sa.
To ich očividne baví.

Môžeme my takto existovať?
Teda... vy ste mi na háku, ale ja?
Môžem takto byť?

To je otázka za sto miliónov. A keď ju vyriešim, budem fájn.

Hľadám sa.

 Blog
Komentuj
 fotka
wordsarejustdropsofrain  30. 10. 2011 22:34
Nájdi sa.
Napíš svoj komentár