Bol si môj kamarát. Boli sme pravou ukážkou kamarátstva. Toho, že aj chlapec a dievča môžu chcieť iba kamarátstvo. Bol si mi bližšie než mama, kamarátky dokonca viac než sestra. Mohla som ti povedať všetko.

Tak prečo , kurva, prečo to auto nešlo pomalšie? Mal by si zlomenú nohu, možno by ťa všetko bolelo. No bol by si tu. Smiali by sme sa a kreslili ti hlúposti na sadru. Kebyže ti ten večer zavolám. Kebyže nejdeme na tú skurvenú oslavu.

Pamätáš na to tričko čo si mi daroval. Teraz s ním všade chodím. Je mi úzko pri spomienke na teba. Na tvoje modré oči. Na tvoje veľké ruky.
Je mi ľúto už nikdy ti nedám bozk na líce. Že už mi neporadíš čo mám robiť.
A prečo?
Lebo ten hlupák nevie šoférovať? Občas sa pristihnem pri tom, že mu prajem aby mu tiež niekto zomrel. Blízka osoba. Chcem aby pocítil takú veľkú bolesť. Aby mu bolo, kurva, ľúto.
Lenže... potom si uvedomím. O čo by som bola lepší človek než on? A čo by sa tým zmenilo? Ty by si sa mi nevrátil. Nezaschli by mi slzy na lícach. Nevrátilo by to život do očí tvojej matky.

Každý večer sa mi o tebe sníva. Stále mi hovoríš jednu vetu. Neboj sa... Lenže bez teba to nejde...
Nemôžem sa ťa chytiť. Vždy keď sa nahnem a chcem sa ťa dotknúť, zmizneš.

Unikáš...

 Blog
Komentuj
 fotka
shwarzcoolka  28. 9. 2010 18:26
krasne a dojimave
Napíš svoj komentár