vždy som bola jedna z tých nesebavedomích žienok, ktoré si nikdy neboli samy sebou isté. ale teraz som. viem, že ma majú ľudia radi, viem, že sa páčim chlapom, viem, že momentálne môžem chcieť hocičo a stačil by jeden telefonát a mám to. neviem ako je to možné, nepovažujem sa za krásneho človeka, som si vedomá svojich kvalít, ale som realista.
niektorí by si mohli myslieť, že je to závidenia hodné. a nie je. ja to nenávidím. neznášam sa za to a keď sa to snažím napraviť, tak zase stretnem niektorého z tých úžasných chlapov, ktorí si myslia o mne, že som úžasná a som v riti. neznášam ako sa potom o sebe dozvedám všetky tie nechutnosti, neznášam keď ich v mysli porovnávam a strašne sa bojím, že sa raz možno môj osudový muž všetko toto dozvie. už som skúsila priveľa vecí, už som toho zažila až príliš a aj keď toto všetko viem, neviem sa od toho odpútať, neviem to zmeniť. možno potrebujem len ten správny impulz, ale zároveň rozmýšľam, či už nebude neskoro.
nechcem už, aby u mňa niekto spal, chcem mať kamarátky a nie kamarátov, chcem byť v očiach dievčat niečo viac, než tá, čo údajne chrápe s chlapom, čo sa jej páči. a pritom to vôbec nemusí byť pravda. viem, chlapov v mojom živote bolo viac než dosť, ale tie dievčatá si už len z princípu myslia, že každí môj kamarát je kamarát s výhodami a....
prepína mi z toho.
tak už týždeň sedím za netom, vyhováram sa na chorobu, hoci som už dávno zdravá a opúšťam sa. potrebujem očistu.
ale ako začať?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
21. 10.októbra 2013 00:16
podla mna si uzasna
Napíš svoj komentár