ja už nevládzem nosiť tvoje veci
nechcem spať pri tvojich nohách
nemám ani výdrž na to ostať teda
ale baví ma tvoje vznášanie
hlas tvojho vnútra moje kriesenie
preto som zašiel až tak ďaleko
no dnes ma to zo snov budí
budí ma to ako mora nočná
tvoj úsmev tvoje oči tvoja vôňa
ceniť si mam tých čo za to stoja
nie tých čo sa zisku boja
silami na dne hlavou padám na lad
ty si v nebeskom raji ten kriví had
preto neham ta už isť za svetlom
chápem že ti je svätý dnešok
ver mi a pre mňa aj never
vieš sama kde je sever
zas až tak k srdcu si to neber
všetko to krásne zlato pober
si životom potrieštená
mnou si nebola obídená
ale vidím to na isto
že záchvat sa blíži za isto!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár