Zrazu noty hral.
Ticho...
S tým som sa zoznamoval.
A prial som si,
aby som nikdy nebol bez teba.
No nik mi to nesplnil,
odišla si do neba.
Či do pekla, nik to nevie.
Zem...
Tá sa otriasa pod výbuchmi z dela.
Ticho...
S tým som sa zoznámil.
A prial som si,
aby ťa niekto konečne priviedol ku mne.
Nechcem ostať bez teba.
Chcel som len jedného zodpovedného anjela.
No nik mi ťa nepriniesol.
A klaun...
Ten sa hrá a snaží sa neprestať.
Klavír už pomaly prestal hrať.
No on hrá ďalej a s ťažkosťami udržiava tón.
S ťažkosťami hrá ďalej a udržiava za sebou voj.
A keď príde do styku s ľuďmi.
Klavír prestane vydávať noty.
A pomaly zaspí tvrdým spánkom.
Tvrdým spánkom unaveného klauna...
No ani spánok nezachráni sny.
A slzy sa rozlejú po tvári tak či tak.
Ale nikto sa nepozastavuje nad tým,
čo sa mu stalo.
Každý je sám
a nik nemá nikoho.
Plačú,
snahu zakrývajú.
Tak ako mraky zakryli oblohu.
Aj mraky ronia slzy
a pomaly sa skláňajú k zemi.
A tajomstvo zase rozlúštené je,
ale kto ho zase zakryje...
Kto si prijme na starosť niečo také,
keď kľúč pláva na dne, v rieke.
Nik nemá nápady, všetkých zhasli životy.
Sú to len duše roniace
a prosiace o trošku dobroty.
A čo sa stane, ak sa nik nedostane do neba?
Uvidia pána zla, pána pekla, pána... pána?
Všetko sa obráti naruby.
Všetci stisnú zuby.
A modliť sa budú,
či nejde o och záhubu.
Všetci sa boja,
všetci bezútešne stoja,
na kraji priepasti...
A klaun...
ten len potichu spí,
zo spánku roní slzy.
A klavír už donôtil dávno.
A ticho už dávno zakrylo svet.
A zem sa už dlho otriasa pod náporom prosieb.
A ticho si berie pomaly svoju daň. Čo sa stane ďalej?
Nik nevie, ako zaplatiť zaň.
Za ten život stratený...
A klaun si stále len potichu spí.
Noty už nevychádzajú z jeho hlavy.
Nič už nedokáže vymyslieť, len spí...
A v spánku sa modlí...
Chce teba,
odišla si do neba.
Chce teba,
prečo k nemu neprídeš znova?
A nájdi ho...
Pomaly sa znes k nemu.
Pomaly nadvihni mu hlavu.
Pomaly prihovor sa mu.
Pomaly sa usmej do tváre mu.
Pomaly si nechaj z tváre zotrieť slzu.
Pomaly privolaj svoju skazu.
Pomaly privolaj tajomstvo ostrovu...
A klaun...
A ticho...
A strach...
A zem....
A láska...
A ty....
Otáznik na konci vety,
zračí sa na prvý pohľad.
A na prvý pohľad vidno rozpitý atrament,
na ktorý kvapkali slzy boľavé.
A na prvý pohľad vidno črepy,
keď sa ti tvoje srdce rozbilo
a dopadlo na pergamen...
A na prvý pohľad vidím,
že ťa už nikdy neuvidím,
že mi už nikdy nezavoláš,
že sa ma nikdy nedotkneš,
že ostanem sám,
ako ten klaun...
Ako ten klaun.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
comrad_sniper
25. 8.augusta 2007 10:04
Ten klaun co ide na STV 1 je lepsi ....ale aj tak celkom OK
Napíš svoj komentár