a živé povstane k smrti
skrz tvoje mútne prianie
keď ti noc hrozí
iba z roztopaše
pre čosi tak vábivé
že nič nespravíš proti
rušíš všetko áno aj nie
si aj nie si ktosi
kto nespĺňa túžby naše
ktoré sú zajtra zabudnuté
v orosených oknách
osirelej fabriky na konci mesta
pod zámienkou nudy
ktorá stlačila spúšť
nečakala na rozhodnutie
nesortovala nič v spomienkach
plnotučné gestá
zmysluplné bludy
zaplnili v našich dušiach púšť
cez ktorú odchádzame do cudziny
unikajúc pred svedomím
pred prestrelkou myšlienok
v tichu davu zaniknutou
jednoduchou hrou
kto skôr bude iný
podľa pantomím
spravil som snáď prvý krok
opúšťam ťa so samotou
cítiac sa byť ňou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
17. 7.júla 2011 18:50
škoda, že som (ho) zmeškala.
Napíš svoj komentár