Od skorého rána otec pobehuje po dome sem&tam
Krčné šľachy sa mu napínajú
a z očí vystreľujú iskričky psychopatie
-Prečo su dvere otvorene!-
-Chod jesť do kuchyne!-
-Nedotýkaj sa mojej duše!-
A šľachy sa napínajú
iskry lietajú ako zo zahryzávajúceho sa kotúča flexi
Az v pivničných útrobách zbĺknu v plamene
Šľahajúce bičujúce
požierajúce celé jeho telo
Trhajúce sa vo výkrikoch

Mama stále dokola šmolichá zdrhnutý ruženec
Modlí sa za naše duše
Všetky duše
Otčenáš za otčenášom
Hriech za hriechom
Všetky ich odprosí
Zmyje
Transformuje do jednej jedinej slzy
stekajúcej po jej hebkej tvári
do náručí zástupu serafínov
odnášajúcich ju do večného zabudnutia


Ja zatiaľ posielam do zabudnutia pár pív
Dúfajúc v z kriesenie pár veršov
Ktoré by stáli za viac ako za utretie zadku
Väčšinou nič neprichádza
len sedím
Otváram ďalšie fľaše a čakám
Až si už nedokážem spomenúť načo
A posielam do zabudnutia celý tento mizerný svet

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár