Ty si zranený, ja tiež
prečo na seba hľadíme a hladíme sa navzájom ?
no zároveň sme od seba tak ďaleko ?
Tak blízko a zároveň tak ďaleko.
Hladíme sa cez sklo...
Prečo sa tomu bránime ? prečo sa bojíme.
Je to tak krehké
My sme tak krehký
Rozbité vázy v tvare človeka plné lásky alebo prázdne ?
vlastne neviem...
sme pozliepaný do pôvodného tvaru, no lepidlo ktoré nás drží pokope ešte nezaschlo
Dotýkame sa len jemne
opatrne
vieme, že ďalší pád by sme už nezvládli.
po ďalšom páde by nás nedal dokopy už nik.
Avšak z opačnej strany...
sme na jednej loďke hoci hladina je nestabilná, no sme tam spolu
ak nám rozbitý kúsoček začne odpadávať vieme si ho navzájom opraviť, pomáhame si a staráme sa o seba navzájom.
Vieme ako veľmi to bolí,
a ja viem, že ti nechcem ublížiť.
Ty mi však neveríš.
Vraveli ti to mnohé, ktoré boli na mojom mieste a hodili ťa v prístave cez palubu priamo na tvrdý betón.
Ani sa ti nečudujem že máš srdiečko v bublinkovej fólii
ale je to škoda.
Nikdy som ti to nepovedala, no mám ťa rada
mám ťa radšej ako by som chcela a nebojím sa ďalšieho pádu
s tebou by som to riskla.
Verím ti, no ty neveríš sebe však ?
Asi ti to ani nepoviem,
radšej...
bojím sa že sa zľakneš a budeš sa cítiť ohrozený
každý prejav citu pre teba značí nebezpečie, ja to viem.
A možno raz keď si ma pustíš k sebe a pochopíš že ti nechcem ublížiž sa do tej bublinkovej fólie obalíme spolu.
A budeme spolu v bezpečí.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár