z obľúbenej károvanej košele
som strácala gombíky
a nitky
tak často
že som sa po chvíli
začala báť
že z nej stratím aj to káro
a ostane prázdna
biela

*

niekedy sa bojím že stratím všetky svoje sily
aj tie ktoré som nikdy nemala.

*
spisovateľ ! skríkla škorica
spi, sova !
a čo je potom teľ?
ďateľ
tak zaťukaj

*

pekná vôňa
aká?
taká naša.

*

hovorila o perleťovej stuhe z kufra na sny a vyškierala sa do políc s poéziou.
tam ovídius nemal čo robiť vraj to je slovenská beletria. ale ono to bola obyčajná polica s poéziou, nijako nevyhradená národnosťou akej takej literatúry.
smiala sa a potom ho ťapla po nose.
ty teliatko


a vždy mala rada Dušeka.

 Skutočný príbeh
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
hotaru  24. 11. 2014 20:14
najprv poviem, že paradigma je moje obľúbené slovo! a teraz idem prečítať.
2 
fotka
mcvpn  24. 11. 2014 20:15


3 
fotka
thrwtchr  24. 11. 2014 21:05
@2 sorry, ale jem iba humanne naporcovane melony
4 
fotka
agatik  24. 11. 2014 21:45
Kričiaca škorica a potom aj všetko :happy: teraz idem hľadať všetko, čo si kedy napísala, sa mi páčuješ
5 
fotka
popolcek  24. 11. 2014 21:48
@agatik jéj ďakujeem :happy:
6 
fotka
alpynus  24. 11. 2014 21:53
@3 Neexistuje taká vec ako humánne naporcovaný melón.
7 
fotka
thrwtchr  24. 11. 2014 22:17
@6 vlastne nie, keďže neexistuje ani taká vec, ako nehumánne naporcovaný melón
#falsedich #39
8 
fotka
tasha5  1. 12. 2014 20:56
krasne krasne, takuto poeziu mozem :happy: juu
Napíš svoj komentár