Klzké kamene

utekať dolu
strmým kopcom
všetko už dávno prešlo
veď čas plynul
no stihla som si
vyšiť tvoj úsmev na viečka

okná sú otvorené
vzduch čistý a až príliš jasný
utekáme rýchlo
svetlo sa míňa

je to tak krásne,
ako len život môže byť
je to tak krásne,
aká len noc vie byť

noc pokračuje, stáča sa dovnútra
skrúca sa a vrýva sa mi pod kožu
polia ostávajú zelené
a svetlá stále svietia
aj keď čas sa míňa s dňami
horieť môže byť krásna vec
ak človek horí pre správnu vec.

nie, nedá sa to určiť dopredu čo je správne a čo nie
môžeme to len tušiť
niekde vo vnútri
pod kožou
pod bunkovou stenou
niekde je to zakódované od pradávna
ten pocit
že tak to má byť
že tak to bude
lebo to čo má byť si vždy nájde cestu

its beautiful
as day can be
its beautiful
as night can be


tónované spomienky
kontúrované sny
dúhové myšlienky




____________________________________________

I would love to say
that you
make me
weak in the knees
but
to be quite upfront
and completely
truthful
you
make my body
forget
it has knees
at all.

 Pseudoblog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu