By bol len obyčajným dňom.
Ale vždy sa dejú veci, ktoré sa majú a vždy stretávame ľudí, ktorých máme stretnúť.
Vždy je to na niečo dobré.
A dostatočnou dávkou vílieho prachu vo večne detskej hlave sa stávajú kúzelné veci.
Jeden ( v skutočnosti bol však úplne jediný ) chlapec, ktorý mi konečne prišiel z neba na ružovej perine od Perinbaby by mi práve nonšalantne pokrútil hlavou a zvalil by tú kúzelnosť na mňa.
Ale ono, tá kúzelnosť tkvie vo viere v ňu.
Veď,kto na kúzla neverí, ten ich nikdy nenájde.
Preto sa mi možno stal nasledujúci príbeh.

Poskakovala som na prechodníku a tri štvrte na päť, s banánovou tyčinkou v ústach, klopkala topánkami po dlažbe. Malicherné jesennosti. Listy, stromy, farby, ešte aj slnko svietilo takými hrejivejšími tónmi, rozhorúčené z leta.
Jeden, dva, tri ... kroky.
Už z diaľky som videla deduška, bol šedivý, usmievavý, typický rozprávkový starček. Teraz je na ňom kúzelné všetko, ale vtedy mi tak nepripadal, fakt nie, len sa už neviem odosobniť.
Každému, kto okolo neho prešiel niečo horúčkovito s úsmevom hovoril a máchal pri tom bakuľkou.
Väčšinou keď na mňa na ulici niekto hovorí, tak sa slúchatko nevyberiem a idem ďalej, ale keď som sa k nemu priblížila tak, že som ho počula, tak som nejako vnútorne chcela vedieť čo hovorí, tak som ho vytiahla.

" Dievčatko, nevieš kde sa skryli všetky rozprávky? Neviem nikde nájsť tri oriešky pre Popolušku."a pozrel smutne na hŕbu lístia pri veľkom orechu pri ceste.



Kde sa skryli?
Neviete ?
...

Nechali sme ich všetky v rozprávkových knižkách, ktoré sa kupujú len preto aby vyzerali pekne v knižnici.
Nechali sme ich tam niekde vonku. Tam sa stratili. V celej tej veľkej fantázii.

Biely králik utiekol dolu norou, skotúľal sa až na kriketový večierok.
Rozárka zahúkala a ďalej ostala sedieť na drevenej truhličke.
Malá morská víla ostala smutne sedieť na dne a premýšľala nad princom z pobrežného kráľovstva.
Vlksa usadil v kresle starej mamy a spokojne odfukoval po večeri.
A potom si tam prihodil aj tri prasiatka.
Marienka umyla ježibabe taniere po Janíčkovi.



A Snehulienka ostala nepobozkaná naveky.




__________________________________________

Magic is everywhere... if you know, where to look.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
skippik  3. 11. 2013 19:55
"Vlk sa usadil v kresle starej mamy a spokojne odfukoval po večeri."
 fotka
sugy1  3. 11. 2013 20:30
13:10 utorok?
Napíš svoj komentár