Ono to síce znie pekne, ale tak ako väčšina takýchto pekných fráz, v živote je to len ťažko realizovateľné.
Lebo viete, niekedy sa stáva, že keď už aj začnete plávať v ústrety tej svojej lodi, zrazu zistíte, že je v skutočnosti strašne ďaleko, oveľa ďalej, ako sa mohlo zdať z brehu, a vy, so strachom, že to nezvládnete, že nedokážete doplávať až tak ďaleko, sa radšej vrátite z kratšej cesty. Vravíte si, že počkáte v pokoji na brehu, kým tá loď dopláva priamo k vám. Ale ona nedopláva. Je čoraz ďalej a ďalej, až zmizne z obzoru.
Alebo sa môže stať, že keď ste už na polceste zistíte, že sa vám tá loď až tak nepáči. Či už sa vám na nej nepáči len nejaký detail, jej farba, veľkosť, spôsob akým pláva, alebo z nej máte zlý pocit. Zlý pocit z nej samotnej alebo z predstavy vás ako sa na nej veziete. Alebo jednoducho začnete pochybovať o tom, či je to vôbec tá vaša loď. A hlavne, je ešte ďaleko. A vy už strácate sily. Uvedomujete si, že ste už príliš ďaleko, a že vrátiť sa späť na breh by bolo náročné. A vtom zbadáte v blízkosti inú loď. Takú, ktorá vás upúta na prvý pohľad a vy sa čudujete, ako to, že ste si ju nevšimli skôr. Je blízko, a tak z posledných síl zaberiete, dostanete sa blízko k nej a nasadnete...
Prvé pocity sú fajn, ste radi, že si môžete konečne oddýchnuť. No keď sa, už oddýchnutý, rozhliadnete navôkol, zistíte, že sa vám tu vlastne nepáči. Smutne pozeráte na tu vašu vysnenú loď v diaľke. Zvláštne, teraz už na nej nevidíte žiadnu chybu. Búchate si hlavu o stenu (ak, pravda, na tej lodi nejaká stena je) a ľutujete, že ste vtedy zaváhali. No vy sa už veziete na inej lodi. Lodi, ktorá vás v lepšom prípade odvezie do najbližšieho prístavu, kde budete opäť len čakať na ďalšiu, dúfate že teraz už tú vašu loď. V tom horšom prípade zistíte, že loď, na ktorej sa nachádzate sa plaví úplne opačným smerom, než ste vlastne chceli ísť.
Ľudia sú rôzni.
Niektorí sa spontánne vrhajú do mora za každou loďou, ktorú zahliadnu a potom sa neraz vracajú naspäť s dlhým nosom. Napriek tomu ale neváhajú vydať sa za ďalšou a ďalšou...
Niektorí sú, naopak, nerozhodní. Trvá im dlho, kým si vyberú tu správnu. A na polceste za ňou zistia, že správna nebola. Vyberú sa za ďalšou a opäť si to rozmyslia. A znova a znova. Až zistia, že sú sami, uprostred mora a na smrť unavení. A uvedomia si, že vlastne nepotrebujú žiadnu loď. Ale záchranný čln.
A niektorí si radšej pokojne sedia na brehu a čakajú, kým tá ich loď príde za nimi. Niekedy príde. A niekedy zabijú celý svoj život čakaním, až napokon zistia, že na mieste, kde čakajú vlastne žiadne lode nekotvia.
Poniektorí strávia na jednej lodi celý život.
Iní chcú zas vyskúšať čo najviac lodí.
Stáva sa hocičo.
Niekedy sa napríklad človek dostane k lodi tak blízko, že dostane veslom po hlave. A zanevrie na všetky lode.
A neraz sa stane, že človek dostane morskú nemoc.
Alebo sa jednoducho... utopí.
A niektorí ľudia skrátka uprednostňujú lietadlo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
poke
16. 8.augusta 2012 00:44
páčia sa mi blogy s pointou a nie len bezmyšlienkové kvákanie do vetra/do éteru internetu.
Napíš svoj komentár