Už si poslednou dobou hovorím, že by nebolo od veci napísať pár pozitívnych blogov. Už mi pár ľudí povedalo že píšem prevažne veci.. smutné. Asi na tom niečo bude. Bude na tom to, že práve keď sa cítim mizerne alebo blbo, tak blog je to, čo mi pomôže dostať to zo seba. Opustí ma to. Ako sa vyplakať na ramene niekomu blízkemu. Nejde ani o tú osobu, ale o to, dostať to zo seba von.

Zas je to tu. Nejaký nevysvetliteľný blbý pocit. Či to je tým, že som jednoducho zase doma, alebo tým, že som sa tešila na kamošky, lebo sme sa dohodli že vyrazíme niekam von. A nemôžu.

Alebo preto, že síce mám svoju mamu veľmi, veľmi rada, ale už by som bola rada, keby ma v niečom pochopila a aj podporila. Nemám 7. Mám 22 a musí chápať že mám aj svoje priania. Nik ma neobmedzuje a môžem si teoreticky robiť čo chcem. No na jej názore mi záleží. A zas som dnes počula to staré dobré nie, či skôr vykrúcanie sa. Ja viem, že sa o mňa bojí. A že momentálne prežíva krízu "odstrihnutia pupočnej šnúry". A mňa trápi to, že sa trápi ona. No keby raz brala môj názor ako niečo ozajstné. Nie ako niečo, čo svojej 7 ročnej dcérenke jednoducho vysvetlí a o pol hodinu to vlastne už aj zabudne.
Možno si poviete, jednoducho to sprav a ona si zvykne. Možno áno, asi by som mala. Možno by bolo krásne, keby mi skôr poradila, na čo si dávať pozor. Ale nebudme utopisti.

Alebo to je to, že som jednoducho ďaleko od toho, čo či koho mám rada. Stalo sa to pre mňa dôležitým.
V poslednej dobe mám nejaký vlastný existenčný strach. Ako si vybudovať svoju budúcnosť, tak aby som dokázala byť nezávislá? Schopná uživiť seba i svoju budúcu rodinu? Získať normálnu prácu v tomto čase nie je jednoduché. Ako prepojiť svoje sny s realitou?
Chcem sa presťahovať do svojho. Viem že je to ťažké zvládnuť, ale nechcem čakať s dieťaťom do 30tky. Možno by nebolo od veci mať ho ešte počas štúdia (tak o 3-4) toky. Ako ale takto začať pracovať i na svojej kariére a na snoch s tým spojenými? Možno len.. asi veľa snívam a osud má pre mňa prichystané aj tak niečo úplne iného.

Možno.. teraz ma napadlo. Keď som doma, často mávam divné nálady. Možno to je tým, že mám čas zastaviť sa vo svojom živote a viac sa zamyslieť nad svojim životom.

Nič by som nemenila. Som rada, že je to momentálne tak ako je a chcem na všetko pracovať a budovať to ďalej.

A ako každá baba nad vecami až príliš rozmýšľam. A asi až moc príliš.

 Blog
Komentuj
 fotka
husky  18. 3. 2011 22:19
A ako každá baba nad vecami až príliš rozmýšľam. A asi až moc príliš.



jedna silna veta toto!
Napíš svoj komentár