Toto bude smutný blog. Poslednou dobou, keď počujem slovo "vzťah", mám chuť sa otočiť a utekať niekam preč. Vidím nejaký párik a napadá mi, ako zle im to skončí. Som strašný pesimista.
Isto si hovoríte, čo to dievča zažilo ked to píše. Ale je to v podstate jedno, len sa potrebujem vypísať.
Počujem slovo láska, napadá mi nevera,
počujem vernosť, napadá mi klamstvo,
počujem zodpovednosť, napadá mi "no isto",
počujem trvácnosť.. napadá mi odchod,
počujem strach a bojím sa ho.
Na jednej strane po tom všetkom túžim, na druhej mám pocit, že by som utiekla aj od toho, čo by mohlo stáť za to. Že aj keď by som si s niekým začala, tak to skončím zo strachu, čo všetko sa môže udiať.
Až ma chytá panika, keď si mám predstaviť nejaký vzťah. Na druhej strane sa poznám a viem ako do vzťahov idem - naplno. No niekde tam sa už objavil háčik, čo ma ťahá späť. Cítim to na sebe.
Ak toto čítate, asi ľutujete (čo či koho rozoberať nejdem). Prepáčte za smutný blog. Len zo seba pár vecí potrebujem dostať.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
carowna  27. 6. 2010 00:47
smutný, ale vystihuje
2 
fotka
johnysheek  27. 6. 2010 02:09
tento bol druhý..

ludia a teraz z pozitivneho sudka..
3 
fotka
vampiresister666  27. 6. 2010 11:03
O.O dievča vravíš mi z duše
4 
fotka
2807  30. 6. 2010 17:10
k tomu iba jedno -KTO NEVOJDE DO VODY -TEN SA NIKDY NENAUČÍ PLÁVAŤ

- možno sa budeš topiť, možno sa napiješ vody, isto budeš mokrá...ale raz to plávanie - tak ako lásku zvládneš
Napíš svoj komentár