V poslednej dobe sa tu takmer každý zaoberá Valentínom. Len nechápem prečo sa tým toľko zaoberáte donekonečna. Nik vás do toho nenúti a aj tak to niektorých vytáča do nepríčetnosti. Ak to pre niekoho význám má, nech si uznáva aj obnosené ponožky. Ak nie, nech operie

Takto by sme mohli rozoberať každý jeden sviatok/deň v roku. A vlastne sa aj rozoberá:
- vianoce sú materialistické a len v tento jeden deň by sme na seba mali byť dobrí (naozaj sme?),
- narodeniny a meniny si tiež každý oslavuje podľa svojho uváženia.. jeden nadáva druhý už od nového roka kalkuluje hodnotu darčeka,
- na deň matiek zas rozmýšľate akú hovadinu dať mame, aby nebola ďalšie dva týždne urazená (a fakt, ako často poviete svojej mame, že ju máte radi? ako často si na ňu spomeniete a venujete/vyrobíte jej nejakú maličkosť? ste k nej milý? bez frflania jej pomôžete? kedy ste ju naposledy prekvapili? nech je akákoľvek, je to mama.. hmm?),
- na deň otcov sme už úplne zabudli,
- na deň učiteľov sa im len dobre zasmejeme a kúpime tú najlacnejšiu čokoládu v nádeji, že nám nedajú písomku,
- na deň zvierat máme všetci radi zvieratá a inak na nich viac menej kašleme,
- a Valentín - máme si hovoriť že sa ľúbime každý deň, prečo by sme si to mali hovoriť len tento deň? Samé srdcové gýčoviny!,
- na Mikuláša zas len preratúvame, a vlastne..koľko balíčkov ste dostali a koľko rozdali?
- na deň zosnulých opäť len pindáme, prečo musíme niekam ísť,
- nezdá sa vám to utiahnuté za vlasy? Mne totiž to áno.

Podaktorí mám pocit zabudli na duchovnú hodnotu týchto sviatkov. Nikto nikoho nenúti, aby Valentína slávil. Aby ho vôbec vnímal. Tak prečo potom toľko šialených výkrikov? Neviem. Skúste si radšej nájsť niečo zmysluplnejšie, ale vážne!

Áno mám rada Valentína a vždy som mala bez ohľadu na to, či som niekoho mala alebo nie. Nikdy mi nešlo o to aby som dostala nejakú srdcovú gýčovinu alebo drahý darček. Šlo a ide mi o to, aby som bola s tým, kým chcem a koho mám rada. Je to deň (mimo iné), kedy v tom celom zhone chcem niekomu povedať že ho mám rada. A ak chcem niekomu povedať, že ho mám rada či ľúbim.. MÁ TO ZMYSEL JAK HOVADO. Priateľ/kamarátka/mama.. niekto, koho mám rada.

Je síce pekné že lásku by sme si mali dokazovať každý deň, aj kvety starej mame na cintorín by sme mali zaniesť častejšie, no odpovedzte si sami, ako často to naozaj robíte. Naozaj každý deň? Naozaj aspoň raz za týždeň/za mesiac? Naozaj si na to vždy nájdete dostatok času? Pochybujem. A keď každý deň, komu ste dnes povedali, že ho máte radi? že vám na ňom/nej záleží? Aspoň mame? kamarátke?

Preto si aj tento rok spomeniem na toho, koho mám rada a kúpim nejakú drobnosť - škrabkatko na chrbát, plyšáka, čokoládu, vyrobím panáčika alebo venujem hocijakú somarinu, aby som dotyčnej osobe spravila radosť. Potrebná informácia pre niektorých isto bude, že dávam darčeky aj mimo sviatkov - hocikedy, len tak, keď mám chuť, keď chcem niekoho potešiť.

Je mi jedno, kto uznáva či neuznáva nejaký sviatok. Valentín je sviatok lásky a ja ho beriem. Nevnímam ten deň extra vážne, nerobím oslavy za neviem aké peniaze, miniem len pár drobných.. ak vôbec. Je to o tom, že si spomeniem na toho, koho mám rada a niekto si spomenie na mňa. O ničom inom.

 Blog
Komentuj
 fotka
kikushenka  8. 2. 2012 17:38
hovoris mi z duse
 fotka
stenatko  9. 2. 2012 00:14
Súhlas. Maximálny.



Podľa mňa všetko s mierou môže byť veľmi pekné a fajn, môže ti to priniesť potešenie, zážitok a deň, na ktorý nezabudneš nikdy v živote



Ľudia mnoho vecí strašne nafukujú a negativizujú.
 fotka
ayreen  9. 2. 2012 08:42
Presneee! Konecne to tu niekto pekne sformuloval A aj @stenatko ma pravdu. Ale ved zase, oni prichadzaju o to pekne, takze nam to moze byt jedno
 fotka
antifunebracka  20. 10. 2015 16:28
este si zabudla na najzvrhlejsi sviatok roku - velku noc
Napíš svoj komentár