Ležala na posteli, tričko sa jej sušilo na radiátore od toho, ako si ho omylom poliala vínom. Bola krásna, krajšia než všetky ženy, ktoré som mal pred ňou, krajšia než všetky, ktoré kedysi prekročili prah môjho bytu. Ležala so zavretými očami, moje oči striedalo sledovali film a striedavo sa dívali na ňu. Ľahol som si k nej, moja ruky som obopol okolo jej pásu, pričuchol jej k vlasom a dal som jej dlhý vášnivý bozk na krk. Obrátila sa a vymenili sme si dlhý pohľad. Hľadela na mňa tým svojim typickým pohľadom, ktorým mi jednak vyznávala lásku a jednak mi tým naznačovala, po čom túži. Zreničky sa jej rozšírili, pritisla svoj hrudník k môjmu, ruky mi položila na chrbát a dala mi dlhý vášnivý bozk na pery. Trvalo pár sekúnd, kým som si v hlave dokázal upraviť zmätok, ktorý v nej spôsobil tento zmätok. Nemilovali sme sa viac než rok, boli sme kamaráti, ktorí kedysi prežili niečo, čo sa dá možno označovať vzťahom, a prečo teraz? Čo sa to stalo?
Odpovedí sa mi nedostávalo. Jednoducho, túžil som sa jej dotýkať, bozkávať ju, milovať sa s ňou tak ako kedysi, túžil som položiť svoje ruky na jej nahú pokožku. Náhle som si uvedomil, že všetko to boli pocity, ktoré som tých 15 mesiacov v sebe potlačoval. Možno práve neukončenosť tohto vzťahu, hoci formálne ukončenie bolo, mi zabránia v tom, aby som spoznal novú ženu. Možno som sa s ňou potreboval znova pomilovať, aby to niečo vo mne navždy zhaslo.
Dnes táto úvaha je na pár riadkov, ale vtedy to bolo len na pár sekúnd. Vrátil som jej bozk, a ona tiež .. za chvíľu sme sa vášnivo bozkávali, a ja som jej dával dole biele nohavičky. Pomilovali sme sa, asi tak ako nikdy sme to vo vzťahu nedokázali. Bolo to plné lásky, ktorá nám možno obom predtým chýbala. Bolo to krásne, cítil som sa úžasne a vedel som, že ona tiež. Pozeral som sa do očí tej najkrajšej ženy a vedel som, že už nikdy nebude moja. Ale v toto popoludnie bola. Len moja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár