Snáď bude inšpiráciou a pohladí dušu.
Hoc oko len jemne iskrí odrazom sĺz, srdce v mori pláva
Snáď nebude momentu, že neuvidím, čo zrejmé je a sklamem duše spojené
Snáď nebude potreba slov, keď krušno v srdci nastane, leč horlivo v práci myseľ zabraná je
No tak vieš, že srdce chce a telo už nie, no taký som!
Celý a stále tvoj!
Že úplne a celý nahý, pred tebou, telo odeté, no srdce v rúchu Adamovom.
Ľúbim ťa, milujem. Tak, ako viem. S bázňou a strachom malinkým, ako o vtáča malé, čo vo Fénixa vyrastie a zhorí, aby sa zrodiť opäť mohlo, na česť večnosti.
Nestrihajme krídla láske, nech letí. Čo hodné je, sa vráti
Pilier lásky, i života tvojho chcem byť, stavaj na nich s rozvahou, tebe danou.
Chrám našich životov, pevný nech je a vydrží večne
Že lásky čas, a súženie dlhé nám doprialo v bolesti srdcí dozrieť a nepadá v nivoč celé to bytie?
A ja dúfam, z celého srdca a posledného dychu, že nesklamem!
Zvláštne pre nás? Či iného, že básnim tu a že tebe? Malo to tak byť!
Ťažko slovami opísať, čo hlava neberie
Srdce kričí a hlava sa len smeje...
Ale čaká nás deň, ďalší, čo delí nás od seba...
Kiež by posledný, ktorý to je
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Očividne nie som poet, niektoré som čítal aj 4 x a stále som nepochopil, co presne ste tým vlastne mysleli, ale tak hlavne, ze to dava zmysel vám ozaj, kedy bude pokračovanie o metalurgii?
@tequila až nebude dôvod sa diviť láske
Ale možno niečo pridám medzi tým aj nie tak sladké, skôr po železe chutiace.
Ale možno niečo pridám medzi tým aj nie tak sladké, skôr po železe chutiace.
Napíš svoj komentár