Pamätám si, ako mi bývalý potom, čo som po dvoch nespravených štátniciach a mojej prvej (dostanej) výpovedi v práci v máji v byte v Bratislave povedal, že som pribrala a prestala som sa mu páčiť a ja som sa zdvihla a chodila pešo, bez toho, aby som mu zdvihla telefón. Prišla som domov o 6 hodín neskôr a keby som mala kde spať, tak neprídem aspoň 3 dni.
Vždy, keď som sa necítila dobre, tak som utekala. Ako náhle prišli nejaké problémy, odchádzala som z práce, zo školy, z mesta. Možno preto tak milujem chodiť pešo, nemusíte sa na nikoho spoliehať, zdvihnete sa z postele a odkráčate preč.
To by bol ten lepší prípad, avšak, je tu jeden väčší problém. A to fakt, že sa namotávam na ľudí, ktorí mojej hlave prinesú aspoň na pár hodín upokojenie. Keď cítim, že sú pri mne, že ma počúvajú a že im prídem zaujímavá a dostatočne dobrá.
Môj terapeut mi počas mojej prvej návštevy povedal, že trvá tak štyri stretnutia, kým sa rozhodnem, či mi jeho štýl sedí, alebo nie. Ja som sa mu na štvrtom stretnutí priznala, že som mala obavy, ako ho prestanem baviť a odmietne ma. Celý týždeň som z toho mala paniku, ako tam prídem a on zahlási, že nie som vhodná na terapie, alebo som príliš ťažký prípad na to, aby so mnou pracoval práve on. Ha, naozaj som si myslela, že nie som ani dosť dobrý prípad na terapiu.
A tak, aby som pre nikoho nebola príťažou a aby som nikoho neprestala baviť, hlavne čo sa týka potenciálnych partnerských vzťahov, som sa úplne prepla a prestala som riešiť to, čo chcem ja. Síce to vždy zabalím do toho, že "neviem, čo chcem" (lebo fakt neviem), ale niekedy sa pristihnem pri tom, že to nejde. No neviem to povedať, pretože 1.) ten človek prinášal aspoň na malý moment pokoj mojej hlave a 2.) čo ak sa niečo zmení a ten človek prinesie pokoj mojej hlave niekedy v budúcnosti.
Môj terapeut má teraz dovolenku 3 týždne, tak mi dal za úlohu trochu zvýrazniť svoje potreby vo vzťahu s týpkom s VHS pornom. Dopadlo to tak, že síce som "skvelá" a "je mu so mnou moc hezky" ale na niečo vážnejšie nemá energiu a v podstate mu nestojím za to, aby do toho "niečoho hezkého so mnou" ju investoval. A ja viem, že by som mala odísť a nechať to tak, ale počas večerov s ním cítim pokoj.
Neustále opakujem na terapiách, že chcem byť spokojná sama. Chcem nemať potrebu si každý polrok odinštalovať sklamaná tinder, byť okej s tým, že na nikoho nemusím myslieť a že si varím jedlo, ktoré chcem sama (a nechcem ním nikomu urobiť radosť). Väčšinu času sa mi to darí, presvedčím samu seba, niekedy sa presvedčím, že som sama len preto, že MNE nikto nevyhovuje, ale je to hlúposť. Som sama, lebo nevyhľadávam ľudí, ktorí by boli pre mňa dobrou polovičkou, ale takých, čo vypnú nekonečný prúd myšlienok a pocit menejcennosti.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Klobuk dole ze to takto o sebe das verejne. A myslim ze sinspravila dolezity krok zacat na tom pracovat i ked z toho co pises to este potrva. Drzim palce.
Napíš svoj komentár