Je to viac než jeden a polroka odvtedy, čo som sa naposledy rozišiel s jednou slečnou. Odvtedy som s výnimkou dvoch či troch rande a niekoľkých flirtov, ktoré nezašli veľmi ďaleko nezažil nič, čo by sa dalo vzťahom vôbec popísať. Čiastočne práve vďaka tejto slečne. Nazvime ju Lucia. Hoci sa tak nevolala, toto meno malo pre mňa vždy isté čaro. S Luciou som sa spoznal ešte počas svojich stredoškolských štúdií. Nevinne sme spolu laškovali, flirtovali, ale už v tomto čase mala frajera.
Dva roky na to si našla iného frajera, s týmto prvým, s ktorým bola štyri roky sa rozviedla. Tento druhý frajer, Matej bol môj spolužiak a kamarát a preto sme sa vídali v skupine častejšie. Postupom času, jej to aj s Matejom začalo škrípať a potom sa s ním prestala vídať. Raz som ju zavolal, nech ide so mnou na hody. Šli sme takto spolu a skvele sme sa bavili. Ako dni a týždne plynuli, sme sa vídali čím viac a viac. Naše flirty boli odviazanejšie, a zdalo sa, že sa náš flirt presunul do inej sféry. Pamätám si dodnes jeden večer, kedy sme sa s Luciou prvýraz pobozkali. Potom sme sa ešte hodiny rozprávali na schodoch u mňa v paneláku, popritom sa bozkávali, a robili (v tme) aj inú neplechu.
Náš vzťah sa dostal od fázy flirtu do vzťahu. Chodili sme spolu, držali sa za ruky a zároveň sme sa snažili, aby o nás Matej nič nevedel. Dodnes nevie. Ale sa tu vynoril ďalší problém, jej bývalý. Často mi o ňom rozprávala a ja som vedel, že k nemu ešte stále dačo cíti. Jej priateľ bol zvláštny chlapík, a pamätám si, ako mi raz rozprávala, že jej hovoril, že ak sa k nemu nevráti, tak sa zabije. Neprikladal som hrozbe tejto demonštratívnej samovraždy veľký význam. Bývalý ju prenasledoval čím ďalej tým viac, kde bola ona (ona z BA, študovala v Trnave), tam bol aj on. Dokonalý stalking.
Spomínam na jedno dopoludnie. Písal som jej ako takmer po každé ráno sms. Prezvonila ma. Vybehol som z triedy, a zavolal som jej. Oznámila mi jedno: "Zabil sa". Náš telefonát bol krátky, môj šok dlhší. Bolo mi ho ľúto, alebo možno nej, neviem. Snažil som sa byť pri nej, ale nešlo to, bola v inom svete, otupená liekmi. Nevideli sme sa dlho, neskoršie som pochopil, že to bol jej spôsob ako mi povedať "končím s tebou".
Zničila ma. Viac než by si ona dokázala kedykoľvek predstaviť. Viem, nespravila to zámerne, ale predsa, som vďaka nej iný. Možno drsnejší, čo sa týka vzťahov a zoznamovania. Naposledy sme si poslali zdvorilostnú esemesku na Vianoce. To bol náš doteraz posledný kontakt.
A aké je ponaučenie? Smrť zasiahne viac ľudí, než si možno dokážete predstaviť. Možno sa pýtate, čo je dnes s Luciou, tak vám to poviem. Tri mesiace, možno menej, po tom, ako jej bývalý spáchal samovraždu si našla nového. Údajne ho veľmi miluje a je šťastná. Nepovedala mi to však, dozvedel som sa to od svojej kamarátky, ktorá ju videla s ním v Auparku v 14. feburára, teda na Valentína.
Neviem, čo napísať. Asi len to, že som dnes iný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
10. 4.apríla 2011 18:25
Napíš svoj komentár