Je to už snáď mesiac, čo som sem na BIRDZ nezavítal. Ale dnes som to porušil, v práci nemám fakt do čoho pichnúť a tak som znova tu. Thx all za všetky komentíky, so zadanou sa nič nezmenilo, stále je zadaná, mňa bolí hlava, je nechutne horko, skrátka nič sa nemení. To, o čom chcem dnes písať súvisí opäť so mnou. Piť som za posledné týždne nebol a tak žiadne crazy story o tom, ako som liezol na Himaláje, nečakajte.
Jednoducho, nezmenil som sa. Stále som to ja. Niekedy mám pocit, že som ako ten Fantóm Opery, uväznený v opere, žijúci tu svoj život so znetvorenou tvárou. V mojom prípade je to znetvorenie skôr metaforou než doslovným významom. V čom som sa (ne)zmenil. Asi v ženách. Otrepaná téma asi. Ale ako hovorí raper Opak (nemám naň názor), vzťahy frustrujú. Asi aj mňa v minulosti frustrovali a tak som pochopil, že asi nie som na vzťah. Vzťah vyžaduje čas a obetovanie osobnej slobody a mám pocit, že som natoľko sebecký, že svoju voľnosť nemám chuť s nikým zdielať.
Ženu vnímam možno viac "umelecky", rád by som ju spoznával, dotýkal sa jej, cítil jej blízko, ale predstava, že by som s ňou mal tráviť hodiny denne je ubíjajúca. Nie je to problém žien, je to vo mne. Je to ako keď pozeráte na akt, vidíte na ňom krásnu ženu a pozeráte na jej krásu a nevyvoláva vo vás nejaké pocity, ktoré by vás nútili ju bližšie spoznávať. Ženy milujem viac platonicky než romanticky a to je možno problém. Možno som sa za posledný mesiac zmenil v tom, že som si túto svoju situáciu uvedomil a akceptoval. A pochopil som, že voľné vzťahy majú svoje čaro. V tom slove "voľné". Možno ľuďom ako ja vyhovujú viac než tie "bežné", ľuďom, ktorí potrebujú voľnosť, slobodu, možnosť sa slobodne nadýchnuť a rozhodovať o tom, čo, kedy a kde budú robiť. A je tiež možné, že je to ďalší sentimentálny blábol a o mesiac bude zas všetko inak. Who knows ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.