Pýtal som sa ho pred dvoma dňami na to, že čo to spôsobilo. Nevedel povedať, možno genetika, možno zlá životospráva. Áno fajčil, občas si vypil, ale nerobí to z času na čas každý z nás? Stravoval sa normálne, žiadne prehnane mastné jedlá, žiadne nadmerné užívanie čohokoľvek.
A potom sa mi to v hlave pohlo. Myšlienky sa dali do pohybu a ja som si v duchu povedal: "Čo ak sa to stane mne"? Čo ak je to všetko tak veľmi škodlivé, všetky tie cigarety, vodné fajky a všetko ostatné? Môžem nejako ovplyvniť to, čo sa mi stane. Asi áno.
Predstavil som si podobnú situáciu, čo ak by sa to, čo sa stalo strýkovi stalo mne. Chúďa mama, čo by si ona sama počala? Zbláznila by sa. Videl som v očiach strýka strach a cítil som, že sa nebojí o seba, ale o druhých. Možno by som sa mal tiež zaoberať nielen sebou, ale aj ostatnými, hlavne mamou, ktorá má (okrem vzdialenejšej rodiny) iba mňa.
Som rozhodnutý prestať fajčiť a niečo spraviť so svojimi návykmi. Aj pre seba, aj pre druhých. Možno to, čo sa stalo mne blízkemu človeku by malo byť mementom aj pre mňa - že keď sa to stane jednému, môže sa to stať aj viacerým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár