Chcela by som ti toho povedať

tak veľa




O duši

o záchvevoch

o napätí




Punkový vrkoč

schovávam

pod nánosmi



(adaptačné procesy

vy*erte si...)


Obaja sme utkaní

zo snovej peny



Sme krehkí

no kráčame

neprestajne

tvoríme




Vraj éterické bytosti

v bagri




Vieš,

nikdy

nikdy som ťa nechcela

_pripútať




O láske pomlčím

je otázne

čo to je


Či vzorce

či dopamín

či vzrušenie

či hľadanie

kto si ty

a kto ja


V dvadsiatych rokoch

chýba pokora

ostáva skúšanie

testy na ľuďoch

bez záchrannej brzdy


Prepáč,

veľmi ma to mrzí


U druhých odstraňujem

prehnané pocity

u seba neviem

neviem sa nemáčať


Toľko nánosov

toľko slov

toľko dotykov


Ďakujem ľuďom

som vďačná

zároveň

hnevám sa


Primitívna mantra

občas zjaví sa

kričí:

choď preč - po*eb sa


Externalizujem

prskám

občas som smiešna

farebná kobra

riedim jed, prehĺtam

neustále hľadám


A teraz

bez spätnej väzby

bez zážitkov


Život je prázdny


Ah, dear

toľko by som ti toho chcela povedať...

*

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár