Občas (nemám rada samú seba)

Nemám rada dni ako tieto. Väčšinu času sa to snažím ignorovať, vytesniť to z prúdu myšlienok (ktoré ma kvôli zbytočnému overthinkingu naháňajú stále dokola), no aj tak sa to vždy vráti, možno aj vo väčšej miere ako minule. No ignorácia tentokrát nepomáha. 

Pravdou je, že nemám rada samú seba. 

A bez ohľadu na to, ako ma vnímajú ostatní, nedokážem sa tak vnímať ja sama. Hovorí sa, že dôležité je to, čo má človek vo vnútri. Ale vnútro nebude nikdy kompletné, ak sa nezosynchronizuje s vonkajškom. 

Aj napriek tomu, že za posledné dva roky sa moje sebavedomie zlepšilo, aj tak nikdy nebolo dostačujúce. 

Ja vlastne ani neviem, prečo som tak veľmi nespokojná. Ale viem, že nedokážem akceptovať svoje chyby. Kontrolujem sa po cvičení, po jedení, dokážem stráviť hodiny pred zrkadlom a všímať si všetky nedokonalosti, dokonca aj tie, ktoré mi predtým nevadili. 

Možno je to len ďalší post-pubertálny bullshit, ale bojím sa, že sa to nikdy neskončí. Že sa (možno) začnem nenávidieť za všetky tie prirodzené veci, ktoré na sebe nedokážem akceptovať. 

A možno z toho raz vyrastiem a všetky tie veci budú konečne nepodstatné. 

Možno...

 Denník

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu