Fakt veľa času, mnoho vecí sa udialo, mnoho vecí sa udiať nemalo. Mnoho vecí som sem ešte nenapísala a mnoho vecí sem už ani nenapíšem.
Stratila som svoju anonymitu.
Už nemôžem písať čo zažívam, čo som zažila.
Musím to dusiť v sebe, aj keď to bolí. Stále viac a viac..
I´m so sorry, niekedy to možno dopíšem.. Niekedy, keď už bude po všetkom. Dúfam ma moje pocity nedonútia k tomu skôr.
S pozdravom ... -.-
Blog
Komentuj
24 komentov k blogu
1
vernisaz
3. 5.mája 2012 18:27
ale nieee...! ja chcem vedieť pokračovanie :/
4
až sa hanbím za to, že som z Košíc... pevne dúfam, že to mesto je len vymyslené...
5
@loveistheanswer O___o
Prečo sa hanbíš za to, že si z Košíc?! Čo s tým má tento blog? Čo to má so všetkým, či som z Košíc, alebo z Afriky?!
Prečo sa hanbíš za to, že si z Košíc?! Čo s tým má tento blog? Čo to má so všetkým, či som z Košíc, alebo z Afriky?!
6
má to spoločné len s tým, že akí ľudia tu žijú... vrátane teba...
9
@loveistheanswer no daj ale predpokladám, že máš naštudovanú každú jednu časť tohto príbehu, že chápeš každý jeden pocit, ktorý som v blogoch opisovala, keďže si sa odhodlal k tak závažnému kroku ako je súdiť ma
Ale potom Ti napíšem aj ja jednu pravdu ale to až ráno, keď vstanem
Ale potom Ti napíšem aj ja jednu pravdu ale to až ráno, keď vstanem
10
áno, žiaľ som si prečítal všetko, ale nemienim to už viac komentovať... nestojí mi to za to...
11
@loveistheanswer óóó, čakala som viac ako dva riadky a 6 bodiek
Smutné je vieš čo?! To, že v skutočnosti vieš kto som, ale teraz ani len netušíš, že som to ja. No viem celkom iste, že na mňa nemáš taký názor, aký si tu radšej vybodkoval. A smutné je akurát tak to, že ideš súdiť človeka, ktorého jeden príbeh zo života si si nedočítal ani do konca, (keďže som koniec ešte nenapísala) a ktorého topánky si nemal obuté, keď konal to, čo konal. Fakt pozoruhodný jav, sledovať, ako vás ľudia vnímajú, keď vidia vašu tvár a keď len čítajú vaše myšlienky. Wau.
Od teraz už ty mne nestojíš za to
Smutné je vieš čo?! To, že v skutočnosti vieš kto som, ale teraz ani len netušíš, že som to ja. No viem celkom iste, že na mňa nemáš taký názor, aký si tu radšej vybodkoval. A smutné je akurát tak to, že ideš súdiť človeka, ktorého jeden príbeh zo života si si nedočítal ani do konca, (keďže som koniec ešte nenapísala) a ktorého topánky si nemal obuté, keď konal to, čo konal. Fakt pozoruhodný jav, sledovať, ako vás ľudia vnímajú, keď vidia vašu tvár a keď len čítajú vaše myšlienky. Wau.
Od teraz už ty mne nestojíš za to
19
inak ak to už nebudeš chcieť v sebe dusiť, dúfam že vieš, že mne to môžeš potom hocikedy povedať..
21
22
ako je strasne,co sa ti stalo,ale viac menej si za to mozes sama...vzdy je to tak.
a byt zenskou,ktorej si pravdepodobne rozbila manzelstvo ti vyskriabem oci. ty si na zaciatku vedela do coho ides.aj ten chlap. nechcem nikoho sudit,to nie,bo to sa moze stat hocikomu,ale treba aj lasku brat s rozumom.tvoj pribeh mi pride ako nieco podobne,ked sa s nikym vyspis a o mesiac zistis,ze si tehotna.
aj napriek vsetkemu,vela stastia.dolezite je sa z toho dostat.su to spomienky,nie pritomnost.
a byt zenskou,ktorej si pravdepodobne rozbila manzelstvo ti vyskriabem oci. ty si na zaciatku vedela do coho ides.aj ten chlap. nechcem nikoho sudit,to nie,bo to sa moze stat hocikomu,ale treba aj lasku brat s rozumom.tvoj pribeh mi pride ako nieco podobne,ked sa s nikym vyspis a o mesiac zistis,ze si tehotna.
aj napriek vsetkemu,vela stastia.dolezite je sa z toho dostat.su to spomienky,nie pritomnost.
Napíš svoj komentár