Padlyanjel

aby sme si na chvilu mysleli, ze sa da na nich spolahnut a nie sme uplne samy

To záleží od konkrétnej situácie,sú chvíle ked sa človek môže spoľahnúť aj na iných ludí,rodinu a dobrých priatelov. Samozrejme treba sa spoliehať najmä sám na seba,nezvaľovať všetky povinnosti a zodpovednosť na druhých,no je fajn vedieť,že sú ludia ochotní pomôcť.

@riddler pozeram sa na to obsirnejsie... jasne niekto je ochotny ti ist kupit caj do kauflandu... ale na veci v ktorych potrebujes naozaj pomoct, na tych dolezitych veciach ktore cloveka menia v tom si vzdy a vzdy budes sama...

No neviem aké máš ty skúsenosti,ale ja poznám aj ludí,na ktorých sa môžem spolahnúť v dôležitých,zásadných veciach,nielen také že skočiť do obchodu a podobne...ale jasné,je tam nejaká hranica,kde už si človek musí pomôcť sám,nemôže čakať pomoc od druhých,nech sú akokoľvek ochotní.

čakaš od človeka (možno každeho ?)že dokonale bude chapať tvoju situaciu, tvoj život, tvoje pocity, postoje a nálady a pretože toto všetko očakavaš očakavaš aj že bude stáť samozrejme vždy pri tebe a bude pripravený podať pomocnú ruku kedykolvek ... ale to nie je možné ... a práve pre naše rozdielnosti a to že každý vnímame inak, sa pri nenaplnených očakavaniach prejavuje to že si naivne myslíme že ludí nezaujímame a že sa na nich nemôžeme spolahnuť ... a aka je teda odpoved? podla mna taka že v prvom rade by mal človek pracovať na tom aby sa za každych okolnosti mohol spolahnuť sam na seba ... a potom, hladať ludí ktorým môže veriť aspon na 80% ... viac to totiž nejde pre naše odlišnosti vnímania a myslenia ... treba si uvedomiť že nikomu sa nedá veriť na 100% ... ty tu iluziu máš v sebe že tebe sa dá veriť na 100% ale to len preto že ty v realnom čase meníš svoje pravidlá a vytváraš si argumentácie toho prečo ich meníš, odôvodnenia ... je smiešne preto nesuhlasiť sama zo sebou ... nesúhlasíme so sebou len vtedy ak nám dá človek pádny dovod na to že sme urobili chybu ... a už som sa rozpísal ale snad ma chapeš ... takto to beriem ja