Zacinam si vsimat, ze rad ucim. Nie "sa" ucim. Ucim. Akoze ja ucim. Inych. Nie seba. Co je zvlastne, lebo obvykle preferujem malo medziludskych interakcii. Ale ked ucim, tak to uplne neplati. Vtedy mi nielenze nevadia, vtedy su takmer prijemne.
Je to pattern. Nespochybnitelny pattern. Ci uz su to teenageri v posilke, ktori dojebavaju stroje cca rovnako tak ako seba, matkine kamaratky, ktorym som sa zvykol cielene vyhybat, ked som ju siel pozriet, zvedave na moje pecenie, veduci detskych taborov snaziac sa prist na to, ako navarit nieco pozivatelne s minimalnym rozpoctom v zlych podmienkach, alebo kolegovia z inych projektov/teamov na mojich skoleniach, ktorych existenciu za normalnych okolnosti ignorujem. Vzdy ma proste potesi mat moznost dokopat inych k tomu, aby nieco robili lepsie. A oni to robia lepsie. A su radi, ze to robia lepsie. A vsetko je lepsie.
Gratulujem, teraz, ked ste sa to teda naucili, mozte mi dat znova pokoj. Budeme vsetci radi.
Zvlastne, ze som toto o sebe zistil az v tomto zrelom veku. Ale, bohu prisaham, normalne mam chut ist prednasat niekde na vysku. Nie je az tak narocne to zariadit a seriozne zvazujem, ze mam chut to urobit.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Gratulujem, teraz, ked ste sa to teda naucili, mozte mi dat znova pokoj. Budeme vsetci radi.
Zvlastne, ze som toto o sebe zistil az v tomto zrelom veku. Ale, bohu prisaham, normalne mam chut ist prednasat niekde na vysku. Nie je az tak narocne to zariadit a seriozne zvazujem, ze mam chut to urobit.