mi na tele
teplú vlčiu stopu
a pre tentokrát som bola ja
TÁ,
ktorá odišla
prehodená ruka cez moje boky
a oko pod zavretým viečkom
necudne myslí práve
na to
a tak sa len pomrv a
rozbi sa pomedzi kostry kvetov
na cintoríne tulipáních cibuliek
Kam sa vrátim
keď konečne snáď
pomyslím si,
že už som zvliekla kožuch vlčí?
Nie, svetlo nevrčí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár