Ten malý kúsok šťastia stačí

V noci mi na rameno klesla ruka.
Neobzrela som sa.
Pomedzi moje vlasy sa prešmykol tichý hlas.
- Naozaj to chceš?
- Tak, ako nič. Vezmi ho. Bunku po bunke. Ukradni mi mozog, upáľ mi rozum! Urob zo mňa hlupáka. Hlúpeho, šťastného blázna bez trápenia.
- Obetuješ svoju hlavu za kúsok šťastia?
- To stačí... stačí kúsoček. Ten malý kúsok šťastia stačí. Nemyslieť, necítiť... len sa usmievať do tváre svetu, ktorý nič neznamená.

A on to urobil. Starý známy- neznámy vytiahol čepeľ a potiahol... Koniec srdcového svalu. Prehral bez boja, bez súdu. Za bolesť, ktorú dopustil.

Prečo musia rozum a cit bojovať spoločne? ? ?
Proti mne...





( To je tá pekná forma dialógov, ktoré vám hučia v hlave, keď v tme a tichu ležiaci v kaluži vlastnej krvi prosíte o posledný kameň, ktorý by vás dorazil.)

 Denník

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu