Nikdy som neverila v nejaké trvalé zmeny, ani to, že prinesú do života niečo pozitívne, lepšie...
..dobre, možno som naivne dúfala, že to tak bude, ale v konečnom dôsledku to nikdy nebolo stopercentné, preto som sa zmien bála.

Ale musí byť zmena v živote vždy negatívna? Musí mať taký ten zlý dopadok na všetko? Pre mňa všetko nové predstavovalo automaticky niečo zlé, niečo, čo nepoznám, na čo nie som zvyknutá, čo mi naháňa strach.

Ľudia..., áno presne! Nových ľudí som vždy desila, nové tváre, nové nepoznané povahy, charaktery. A hlavne pocit neistoty, otázky ako: čo si budú o mne myslieť a ako ma budú vnímať? Stavala som pomyselné bariéry, ktoré nás mali vzďaľovať v mojich predstavách plných očakávaní. Konštruovala som závery a vždy som všetko chcela mať pevne vo svojich rukách.

LENŽE...

...to tak nefunguje!
Akokoľvek by som sa snažila všetko zrežírovať presne podľa seba, vždy to bude iné. Oplatí sa teda mať očakávania? Nie sú očakávania len zbytočnými nástrojmi následného smútku z toho, že to nie je tak, ako sme si to my sami zrežírovali? Beztak sa vždy realita bude líšiť od mojej predstavy.

Keby sa ma teraz niekto spýtal, aké slovo by výstižne charakterizovalo môj život, respektíve tú etapu, ktorá začala, odpovedala by som: ZMENA!

Zmenilo sa mesto, v ktorom žijem, prostredie, v ktorom trávim čas, zmenili sa ľudia, ktorí prišli do môjho života v dôsledku zmeny.

Ľudia s ktorými bývam, ľudia v škole, ľudia, ktorých stretávam na ulici, ľudia v obchode pri pokladni....

Zrazu sú iní, nie sú takí na akých som bola doposiaľ zvyknutá. Doposiaľ som bola obklopená len úzkou skupinou tých, ktorí mi vyhovovali, ktorých som mala rada.

Teraz nadväzujem kontakty a prišla som na to, že som prestala mať s tým problém. Som otvorená komukoľvek, kto prejaví čo i len malý záujem o moju osobu. Neviem, prečo som sa dlhé roky bála všetkého nového.

Verím, že táto etapa môjho života, s ktorou prišlo mnoho nového, ma posunie ďalej. Snažím sa bojovať proti svojim nedostatkom a prekonávať samú seba, aby som nebola obmedzovaná, pretože život je príliš krátky na to, aby sme ho zabíjali riešením neustáleho strachu z niečoho/niekoho.

 Denník
Komentuj
 fotka
antifunebracka  27. 3. 2018 16:25
Tak a teraz ťa chcem už spoznať aj ja!
 fotka
ordinarygirl  10. 4. 2018 17:18
@antifunebracka tri roky starý blog
Napíš svoj komentár