Kaja sa snaží pomaličky dostupovať na nohu, už sa vie celkom dobre pohybovať po byte i napriek tomu, že nedostala v nemocnici barly. To som ale šikovná, pomyslela si, keď sa presúvala do obývačky.
Na gauči sedel Filip a díval sa na svoju tvrdohlavú priateľku. Ponúkol sa jej, že jej pomôže, ale ona si musela urobiť vždy po svojom. "Len nespadni." "No to už tak iste, takú radosť ti neurobím." "Som ti povedal, že ti rád pomôžem so všetkým." "A čo som chromá? Zase moc ma nerozmaznávaj."
Sadla si vedľa neho a začala sa mu hrabať vo vlasoch. "No čo miláčik, ešte si sa nikomu nepochválil?" "Nie, je to predsa naše tajomstvo. A čo ty? Stavím, sa že Lil to už vie." "Samozrejme, ako inak. Som ale zvedavá, ako zareaguje Oliver, keď sa to dozvie."
Filip a Kaja sedeli na gauči a vášnivo sa bozkávali. Filip sa odvážil dať ruku pod jej tričko, no v tom momente zazvonil zvonček. "Nechaj tak, ja idem otvoriť", povedal Filip. "Och, kto môže otravovať v štvrtok poobede?" Mrmlala Kaja sama pre seba.
V dverách nestál nikto iný ako Oliver. Prekvapení bratia na seba zízali ako vtedy v nemocnici, keď zistili, že obaja poznajú Kaju. "Nemal si byť náhodou u kamaráta a učiť sa na zajtrajšiu písomku?" Začal Oliver. "A čo ťa po tom, kde a s kým som? Bol som u Lukáša a potom som prišiel pozrieť Kaju." "Je to tak", kričala z obývačky. "Skôr mi povedz, čo tu ty robíš? Prišiel si zase otravovať ako vždy?" "Drž hubu ty pózerský emák." "Ja ti dám takého emáka", vyštekol Filip a sotil Olivera. Chalani sa začali biť a nadávať. Ako by, zabudli na to, že sú bratia.
Kaja sa postavila a šla ich oddeliť. Zakopla o koberec a spadla. Dosť si pri tom ublížila nohu až jej vyhŕkli slzy. "Prestaňte už konečne", kričala so slzami v očiach. Chalani hneď pribehli k nej. "Kaja si v poriadku", starostlivo sa spýtal Filip. "Azda vyzerám tak, že som? Ste ako malé deti, pritom máte už každý svoj rozum. Prečo sa urážate a bijete? Ste vy normálni? Ja sa tu ešte kvôli vám dokaličím. Vypadnite obidvaja!"
Filip jej chcel pomôcť sa zdvihnúť. Kaja sa priečila ešte raz zakričala: "Vy ste ma nepočuli? Vypadnite obaja okamžite! Nechaj ma Filip."
Chalani odišli ako chcela. S plačom sa postavila zo zeme a ledva prišla ku gauču. Noha jej opäť spuchla. "No to som teda dopadla", vzlykala do vankúša. "Práve toto som nechcela, byť súčasťou trojuholníka. Stojím medzi dvoma bratmi, ktorí sa kvôli mne urážajú a napádajú."
Z izby počula ako jej vibruje mobil. Kým sa tam dotackala už prestal. Pozrela na display, mala druhý neprijatý hovor od Filipa. Trhni si, pomyslela si keď hodila mobil na posteľ. Bola nahnevaná, pretože správanie chalanov bolo detinské a hlúpe.
Ešte v ten deň si vypla mobil a ignorovala sms-ky. Keď nepípali správy od Olivera, tak pípali od Filipa. Ospravedlňovali sa jej, za to, čo sa stalo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
26. 5.mája 2011 18:18
pokračuje dramaticky
2
Zhtla som ti to aj s navyjakom...davno som sa takto nevzila do pribehu
Napíš svoj komentár