Ako na potvoru naši odišlik babke a ja som sa nemala od koho vypýtať, či smiem ísť, alebo nie. Zavolala som ocovi a ten povedal, že si to rozmyslia. Ja som sa pohotovo zbalila. Do kabely som si strčila pyžamo, peňaženku, kefu na vlasy a nejké šminky. Pri bráne som stretla oca s mamou. "Tak čo, môžem?" Pýtala som sa ich s malou dušičkou. "Ak nebudeš piť, tak choď, ale ber telefón, vždy keď budeme volať." Radosťou celá bez seba som utekala na bus.
Nevedela som, na ktorej zastávke mám vystúpiť, ale kamoška (nazveme ju napr. Ema - priateľka Šimona, aby ste boli v obraze) ma mala čakať na tej zastávke, kde som mala vystúpiť. Gánila som z okna autobusu a zrazu som ju zbadala. Vystúpila som a utekala k ním. Čakala ma aj so Šimonom, ktorého som poznala len z netu. Ema nás predstavila a pobrali sme sa ku Katke.
Katka mala veľký dom, no pre nás bola vyhradená len jej izba, pretože dole bývali jej starí rodičia. Rodičov mala kdesi na chate. Ema zazvonila a otvorila nám Katka a vedľa nej stála jej kamoška. Hneď som pochopila, že budem piate koleso u voza. Ema sa venovala Šimonovi a Katka svojej priateľke. Sedela som na posteli a vyťukávala som smsku JEMU (debilovi, v tom čase zlatému chalanovi.) Zrazu ma za ruku ťahala Katka, aby som šla tancovať, mne sa nechcelo moc, nerada som tancovala, keď sa na mňa mal niekto dívať. Nejak som sa dočkala polnoci, nejedla som absolútne nič a vôbec som nebola zvyknutá piť, preto mi bolo veselo po tom šampanskom, ktoré Katka otvorila. Naši mi volali tesne po polnoci a priali mi šťastný nový rok. Vôbec som nepociťovala, že by bol šťastný. V noci som sa dohodla s tým chalanom, čo som mu písala smsku, že sa stretneme na nový rok. Ráno sme vstali s Emou a naraňajkovali sa (už sme boli u nej doma, o pol štvrtej sme sa tam dotrepali pešo asi 2km). Odišla som na bus a prišla domov. Naobedovala som sa a naši sa chystali ku krstnej. Ja som chcela ostať doma. Hneď ako odišli som sa prezliekla, namaľovala a vybrala do mesta na dohodnuté rande. Po vystúpení na zastávke ma čakal šok. Stál tam chalan, gánil očami na mňa ako na debila. Pozdravila som ho a spýtala sa kam ideme. Zatiahol ma do jednej reštaurácie, kde piekli aj pizzu. Spýtal sa ma čosi dám a ja som povedala, že iba kávu. On si dal čaj. "Môžem si zapáliť?", spýtal sa ma. "Kludne", odpovedala som. Beztak tam fajčili skoro všetci. "Neobjednáme si pizzu?" "Nie som moc hladná, ale ak chceš objednaj." Priniesli pizzu, zjedla som jeden trojuholníček, pretože by ma inak neprestal otravovať. On ju dorazil potom sám. "Poďme sa niekam prejsť." "A kam? Sme na sídlisku v meste, tu sa môžme jedine prechádzať pomedzi paneláky." Prechádzali sme sa asi pol hodinu a mne začala byť zima. On mi pohotovo navrhol, či nechcem ísť k nemu domov. Rázne som odmietla, no napokon sa mu podarilo ma zatiahnuť do vchodu paneláka, v ktorom býval. Pritlačil ma k stene a začal mi rozpínať kabát. Chytila som mu ruku a odtrhla som ju zo seba. "Čo to robíš?" Pýtala som sa ho. "V tom kabáte ti bude teplo, si opretá o radiátor." "Ale ja ho chcem mať na sebe." Zapla som si ho, no on mi už sťahoval šatku z krku. "Do pekla, čo ma tu chceš celú vyzliecť?" Neodpovedal a vrhol sa mi na krk a začal ma bozkávať. "Uvoľni sa trochu, si stuhnutá." Odsotila som ho od seba. "Dobre, ako chceš!" Štekol mi do tváre, pričom rozhadzoval rukami. "Idem domov, čau." Ostala som tam stáť ako obarená. Ledva som predýchala, to jeho lepenie na mňa a zrazu tu už ani nebol. Dala som si šatku na krk a odišla som na zastávku. O päť minút mi šiel bus. Domov som prišla skôr ako naši, zaliezla som pod sprchu a snažila som sa zmyť tú špinu jeho zasratých paprčí z môjho tela. Ústa som si umyla dvakrát a vypláchla ústnou vodou.
Vymazala som si číslo na toho parchanta a žila som ďalej rok 2011.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adsy
30. 12.decembra 2011 19:21
A mimochodom, dobre si spravila. Hajzel čo mu išlo iba o jedno...
Napíš svoj komentár