Krásna nedeľa, alebo kúsok mojich pocitov

Poznáte ten pocit, keď sa vám tak krásne spí, pod paplónom je príjemne teplo a jednou nohou na paplóne si udržiavate váš termoregulačný systém a v tom hnusná melódia, ktorá naznačuje len jedno, že niekto volá. Preberiete sa a netrpezlivo čakáte, kedy už niekto ten mobil zodvihne. Konečne sa dočkáte a zrazu sa rozsvieti v celom dome a počujete len búchanie a reči typu, kde mám košeľu, nezabudni si lieky, stačí ti toľko ponožiek, máš všetko? Asi takto nejak sa začalo moje dnešné ráno. Čo sa to vlastne deje? Nechápala som, to balenie, ale tak ležala som ďalej. Až som začula, ako oco povedal, už sú tu. To ma už donútilo vstať z postele. Prišla som do kuchyne a oco ma privítal so slovami idem do Talianska. Stihol objať mňa, mamu a už ho nebolo. Rozospatá som sa jej pýtala, čo to malo znamenať, veď oco nemal ísť do Talianska. Život je nevyspytateľný a dnes sa to opäť potvrdilo.

Vonku je trošku pod mrakom, ja sedím tu na birdzi, samozrejme, že sa nemám čo učiť. Zajtra predsa idem na súťaž. A keby sa ma chcel niekto spýtať, či idem vyhrať alebo sa len zúčastniť, moja odpoveď je jasná. Ja nikdy nič nevyhrám a to môžem byť doma v izbe neviem aká skvelá, lenže keď sa postavím pred porotu pocítim srdce až kdesi v krku, očerveniem ako veľká paradajka a budem mať sucho v ústach. Ja viem ďžavocem tu niečo o súťaži, ale ešte stále som nenapísala akej. Tak teda prosím pekne, súťaž v prednese anglickej prózy a poézie. Ja som si vybrala báseň od Edith Sitwell - Clowns´houses.

Dnes plánujem, že si urobím čas len pre seba. Keď už som do štvrtka polosirota, tak si to budem užívať. Mama určite zaspí pri nejakom filme v obývačke na gauči, brat pôjde preč a ja si upečiem pizzu a dočítam konečne tú knižku.

Dnes to vidím na krásnu nedeľu...

 Blog

11 1 1 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu