Tak toto je krasne ponaucenie, len je to smutne.. :((

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Bola to nevyliecitelná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvílu zomriet. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohladom svojej matky. Raz toho už mal dost a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejst do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Ked sa prechádzal, videl množstvo obchodov. Ked šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievca, asi v jeho veku. Bola to láska na prvý pohlad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nedíval sa po nicom inom, iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „ Môžem Vám nejako pomôct?“ Behom toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl . Pocítil potrebu pobozkat ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „ Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD, aké mal po ruke. „Chceš to zabalit?“ dievca sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal, že áno. A ona mu ho išla zabalit. Ked mu ho podala, rozlúcili sa a on odišiel. Od toho dna navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievca mu vždy jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokolvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudit, aby sa další den odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy, dostal ho zabalené. Vzal CD a ked sa ona nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym císlom a vybehol z obchodu von. Crrrn!!! Matka zobrala slúchadlo : „Áno?“ , bola to ona, pýtala sa na neho, matka zacala úplne znicená plakat a povedala“ „Ty to nevieš?“ ... Vcera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plac matky, ktorý sa ozýval v slúchadle. Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa zacat s triedením jeho vecí. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hrbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na nom napísané: „Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjst von? Mám ta rada ... Sofia." S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho vypadol papierik, a aj na všetkých ostatných stálo to isté... Z toho vyplýva ponaucenie: Takýto je život ... necakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, co cítiš. Povedz to ešte dnes. Zajtra už môže byt neskoro.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu