Čoho všetkého sa musíš vzdať, aby si niečo dosiahol?
V najťažších chvíľach beriem pero a papier...
viem je to trochu dlhé ale musela som písať, kým sa to všetko zo mňa nedostalo von
Čoho všetkého sa musíš vzdať
Chceš ísť za svojím snom
Máš dve možnosti: nasadni na ten vlak alebo zbabelo uteč
Veľa o tom premýšľaš
A potom sa rozhodneš kúpiť si lístok;
Až vo vlaku si uvedomíš, koľko ten sen stojí, ale už je neskoro:
Peniaze, no tie nie sú dôležité
Strácaš všetko... štastie, lásku, priateľov,
Stratíš svoj život...stratíš samú seba
Zrazu nevieš kto si a nespoznávaš sa
Tvoje rozhodnutie ti zväzuje ruky špinavým povrazom
A napriek tomu vieš, že je to to správne
Že by si si nikdy neodpustila, keby sa rozhodneš pre druhú alternatívu, jednoduchšiu a ľahšiu
No stále ťa trápia myšlienky; opakovane sa vynárajú v tvojej mysli;
v tom osobnom kútiku, ktorý by mal byť bezpečný, ale už nie je
Čoho všetkého si sa musela vzdať
Štastia, lásky, skutočných priateľov, vlastného srdca...
A v tom si uvedomíš, že aj keby sa hneď vrátiš, nikdy to už nebude ako predtým
Už nikdy nebudeš tá bezstarostná šestnástka
Už nikdy...
No tvoj sen ťa ženie vpred skrze tú hroznú bolesť, ktorá hniezdi v tvojom srdci
Aspoň ti nedovolí zabudnúť na minulosť...na tú krásnu bezstarostnú minulosť
Teraz si len sama na seba. Už nie je nik, aby pomohol, keď ti je najhoršie.
Mala si všetko, a množstvo ľudí okolo seba – tí tebou najmilovanejší - a ostala si sama.
Sama ako chutná rybka v oceáne žralokov, ktorá ani sama nevie, kde berie všetkú tu silu, aby vôbec prežila a nevzdala to ukončením reality
Občas si želáš, aby si sa už neprebudila
Aby ťa niekto zabil, kým spíš
Aby si zomrela tak rýchlo, že si to ani neuvedomíš
Aby niekto urobil to strašné rozhodnutie za teba
Lebo vieš, že sama si život nikdy nezoberieš
Na to si ho príliš vážiš
No to bremeno, ktoré ti život prináša, je príliš ťažké uniesť
Stratila si kúsok seba: ten chýbajúci kúsok skladačky, ktorý už nik nenahradí
Tvoje srdce bije na mieste, kde si ten kúsok zanechala, a bije práve preň
O čo všetko si prišla...zrazu nenachádzaš samu seba...
Si stratená v bolesti zo straty, no taktiež v neistote z vlastnej budúcnosti
Nemáš záruku, že tvoj sen vôbec vyjde...
A napokon, ak to nevyjde, tak to bude zavŕšenie tej bolesti
Skutočný koniec..koniec života...koniec všetkého...koniec.
Lebo čo všetko si obetovala, aby si niečo dosiahla:
Svoje vlastné štastie, lásku, priateľov, rodinu, peniaze, a nakoniec dva roky bezstarostného tínedžerského života – diskotéky, zábava, kamaráti a skutočný život – tie najkrajšie roky
Nemáš čas sa vôbec pozrieť do zrkadla...Len škola a práca a robenie úloh
Ten istý kolotoč opakujúci sa miliónkrát, ak nie viac
Kolotoč, ktorému chýba ten sladký dych života, kolotoč, v ktorom emócie neexistujú tak isto ako neexistujú imaginárne čísla, kde √(-1)=i (imaginárne číslo)
Hovorí sa, že človek musí niečo obetovať, aby niečo dosiahol
Ale koľko toho v skutočnosti musíš obetovať, aby si raz ochutnala sladkú príchuť dosiahnutého
Tá cena je proste príliš vysoká
Chceš sa vrátiť v minulosti a želáš si, aby si nikdy nebola nastúpila na ten vlak
Chceš byť bezstarostnou šestnástkou navždy...navždy!
Zodpovednosť je ťažké bremeno
Zmiešané s neistotou a tou hroznou bolesťou je to iba nonsens
Možno ti život nadelil určitú dávku štastia, a tú si už vyčerpala
Takže ti ostala už len drina...možno akési potrestanie za to zlo, čo si predtým spôsobila
Ako veľmi si svojím správaním ublížila mame
A teraz máš možnosť ochutnať to hneď niekoľkonásobne
Ani nie možnosť, skôr nutnosť, musíš
Stále si však uvedomuješ, že je tu aj druhá možnosť – vrátiť sa späť a zabudnúť
Ale to by si si nikdy neodpustila, a to je na tom najhoršie
Lebo vieš, že máš inú možnosť - no zároveň ju nemáš
Nikdy by si si neodpustila, že si sa vzdala možnosti dotknúť sa toho úžasného sna, zhmotneného ako energia premenená v hmotu; tá energia, ktorá ťa poháňa vpred
Ako však môžeš vôbec vedieť, že to vyjde
Čoho všetkého sa musíš vzdať v prospech niečoho iného
Koľko to stojí, koľko to bolí
No na to si prišla až potom, ako si sa toho vzdala
Vlastne si to vedela už predtým – no nevedela si si predstaviť tú bolesť – učinenie toho rozhodnutia bolo ako rozhodnúť sa ochutnať jablko v rajskej záhrade a potom zistiť, že bolo otrávené,
No ten sladký plod zároveň umožnil životu pokračovať, hoci nie tou cestou najsladšou
A nemôžeš ten pocit viny zvaliť na nikoho iného; rozhodla si sa sama
Topíš sa sama v sebe, topíš sa v oceáne vlastných výčitiek a bolesti a neistoty
Koľko to stojí, koľko to bolí
Chceš ísť za svojím snom
Máš dve možnosti: nasadni na ten vlak alebo zbabelo uteč
Veľa o tom premýšľaš
A potom sa rozhodneš kúpiť si lístok;
Až vo vlaku si uvedomíš, koľko ten sen stojí, ale už je neskoro:
Peniaze, no tie nie sú dôležité
Strácaš všetko... štastie, lásku, priateľov,
Stratíš svoj život...stratíš samú seba
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.