Praženica, kus tvrdého chleba a k tomu počítanie drobných, ktoré sa zvýšili z chľastu. Žiadna idyla romantiky. Hollywood by z tejto scénky žiadne srdcervúce filmy nenatočil, ale takto to bolo správne. Nikto nemal v sebe zbytočné otázky, nikto nerozmýšľal nad tým čo by bolo keby bolo. Žili sme pre okamihy. A nikdy sme sa nemilovali.
Boky mala božské a vedela nimi vrtieť ako šelma. Taký malý zázrak v svete, ktorý neponúka nič iné len hučanie áut, modré výjavy fejsbuku a tie isté ksichty v podchodoch na sídlisku. Stále sme žili. Mali sme na to množstvo dôkazov - pokrčené presteradlá a špinavé poháre v umývadle. Vlastne - poháre som ani neumýval, pili sme vždy z tých istých. A ak boli príliš špinavé, dalo sa aj z horčicových skiel. Tie sú tak akurát. Jazyky sa nám plietli a hodiny sa míňali ako šialené. Strácali sa v mori zbytočnosti. Čas sa nikdy nezastavil, hoci sme sa o to snažili mnohými spôsobmi.
Vytvorili sme si úplnú autonómiu. Ostrov, nezávislý štát alebo možno aj čosi, čo by nikto nepochopil - teda to nemôžem ani opísať. Žili sme životom, ktorý nemal veľa spoločného so zdravým rozumum.
.
.
.
Po rokoch ma našla. Bol to výjav ako z nepodareného slovenského seriálu typu Búrlivé víno, alebo Panelák...
Mal som už iný život. Dlhoročný vzťah, prácu a víno som nepil mesiace. A ona sa zrazu zjaví ako veľká voda a chce aby sa to všetko vrátilo. Akoby sa život mohol posúvať v časových horizontoch len tak. Akoby sa to všetko dalo len tak zresetovať. Zmrzol som.
Chcel by som, ale nedá sa. Nedá.
Našiel som už svoje šťastie a smer. Ona ho stále ešte hľadá a ja nechcem byť len ďalším pokusom o osobné šťastie niekoho iného.
Tak sme sa veľmi formálne rozlúčili. Myslím, že tentokrát už navždy.
A možno, po rokoch, prídem svoje šťastie k jej dverám hľadať ja. Život má veľa odbočiek bez smerovníkov. Rútime sa dopredu bez mapy a občas robíme úplne hlúposti.
Je to možné?
Komentuj
9 komentov k blogu
3
Na Jednotku som si casto spomenula, ale dobre to je tak, ako to je, tak gratulujem.
8
@antifunebracka Jednotkou som volal ženu o ktorej som kedysi písal veľa blogov, lebo som nechcel písať jej pravé meno.
9
To musela byť riadna žena, keď si ju doteraz ľudia pamätajú.
Napíš svoj komentár
moja milovaná Jednotka...