Žil raz jeden malý, čierno-žltý čmeliačik. Bol múdry, usilovný a veľmi pekný. Každá včielka sa za ním otočila, každý kvietok prekrútil až stonku len aby jeho ladný prelet vzduchom mohol vidieť aspoň o sekundu dlhšie.
Boli do neho všetky zbláznené, všetky chceli byť aspoň jeho kamarátky. Potajomky sa na neho túžobne dívali, snívali, chceli byť len jeho.
Jedného dňa, znenazdajky, objavila sa medzi kvietkami, v ružovej sukničke, dezorientovaná EMO včielka...Hlasno bzučala, priťahovala pozornosť, a to až tak, že sa otočil aj čmeliačik. Vyrazilo mu dych, a peľ z rúk.
Bola očarujúca, jemné vlásky mala zviazané do nešikovného dievčenského uzlíka, potmehúdsky sa chichotala, nadvihovala sukničku.
Tým si ho získala. Bola iná ako ostatné. Pojašená, bláznivá, skrátka INÁ.
Toto jej ostalo dodnes Šialene bzučí pri každom pohľade do jeho nádherných očí. On zas pri každom pohľade dokáže vyčítať z jej očí ako šialene ho MILUJE...
*
Tak, som tvoja včielka :-{} malá, občas nesmelá, hnušná, ale stále iba TVOJA
Šialene ťa Milujem , a zastaviť ani spomaliť sa to nedá, hihi...
...
Toto je pre Lukáška ...sem som si to dala na pamiatku
Napísala som mu to keď sme oslavovali pol roka

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár