Prídete K.O. tak budete chcieť mať pokoj, čiže pol hodinu sa im budete venovať a uložíte ich spať, poprípade ich budete zháňať po telefóne, lebo nie sú doma a už chcete aby prišli.
Doba je ťažká ale zasa je tu ten čas. Všetok svoj čas dávame do práce, len aby sme boli „šťastný“ (spokojný) a aby sme uspokojili svoje potreby základné, či vyššie. Len peniaze nie sú všetko a nedá sa za ne kúpiť čas, či
chvíle pobudnuté v rodinnom kruhu alebo s priateľmi.
Ja ako študentka, čo sa „pravidelne“ učí, mám času až neviem čo s ním. Už mesiac ho trávim myslením na inú osobu. Tá však veľa času nemá a využíva ho až veľmi pracovne. Je to síce skvelé, lebo fakt na sebe tvrdo maká, no čo z toho, keď nemôže byť s blízkymi osobami. (možno aj so mnou, aj keď blízka nie som). Som na intráku, tým pádom so svojimi blízkymi nie som tak často a
ak s nimi som, tak niekedy to nedopadne najlepšie.
Prečo je čas tak vzácny?
Práve si kladiem otázku, koľko času som bola s mamou a najmladšou sestrou za tie 4 roky, čo mama s nami nebýva? Prvý rok som tam chodila pravidelne, no potom som to veľmi obmedzovala, lebo „nebol čas“ . Pravdou však bolo, že
som tam chodila veľmi nerada.
Svoj čas väčšinou sedím v škole, zmorená na intráku, poprípade niekam vypadneme s babami na hodinku von, lebo byť zavretý medzi 4-mi stenami non stop je na zbláznenie.
Príde koniec týždňa a tak ako každý piatok zasa prídem domov, hodím veci do práčky a o chvíľu idem na zumbu. Po zumbe prídem domov so super náladou, ale môj tatko nie je schopný odpustiť si poznámky k môjmu príchodu. Nálada klesne, dám sprchu, hodíme reč alebo skôr zaleziem do izby a telefonujem s miláčikom, či chatujem na facebooku. Zasa strata času. (Celý facebook na nič, iba ma zožierajú poznámky blbov, fotky šťastných párikov a falošné komentáre ľudí, označovaných za priateľov. Je to závislosť, ktorej som prepadla aj ja. Napriek tomu, že na modro-bielom či bielo-modrom, to je jedno, nenájdem nič nové, stále tam čumím a čakám ani sama neviem na čo). Jasné, že ma niekto aj volá von. Niekedy mám náladu inokedy nie. Po tom týždni na intráku nemám chuť zabávať sa a už vôbec nie s takými ľuďmi, čo si ma chcú kúpiť výletmi, peniazmi a alkoholom. Bohužiaľ, na predaj nie som. Uprednostňujem ľudí, ktorým na mne záleží a radšej ma zamoria láskou ako peniazmi. Okrem rodiny zatiaľ nikoho takého nemám.
Čo myslíte, trávite svoj čas správne? Trávite ho ako chcete, neviete čo s ním alebo ho máte málo? A čo pre vás znamená čas?
V myšlienkach veľký zhon, zasa niečo čo potrebovalo ísť von a je o úplne nezmyselné. Možno nie až tak nezmyselné. Píšem to zo zúfalstva, že nemá na mňa čas? Mala by som sa spamätať.
Vopred prepáčte za nezmyselnosť, díky!
Prajem pekný deň!
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár