Raz znovu prechádzala okolo výkladu a ako vždy zahľadela sa na lízatko... Vo svojej fantázii si predstavovala ako ho pomaly ochutnáva... cíti tú sladkú chuť čerstvých jahôd... „Páči sa ti?“ ozval sa jej spoza chrbta mužský hlas, ktorý ju vytrhol zo snívania.... Otočila sa. Hneď za ňou stál cudzí vysoký muž s milým úsmevom na tvári. Dievčatko sa začervenalo a prikývlo. „Kúpim ti ho... už pár dní si všímam ako naň neustále pozeráš.“ Dievča naňho vyvalilo oči. Ale on sa len usmial a vzal ju do obchodu...
„Chcel by som to veľké červené lízatko z výkladu tuto pre malú slečnu...“ Predavač sa usmial. „Hneď to bude pane,“ odvetil, zobral to lízatko a dal ho papierového vrecka a dievčaťu do ruky. Dievčatko sa potešilo a skríklo: „Ďakujem pane...“ a rozbehlo sa natešene von z obchodu.
Utekala cez celú ulicu až zašla do malej uličky, kde lízatko rozbalila... Chvíľu naň pozerala...Bolo také krásne... Nechcela ho ani zjesť, aby nepokazila to umelecké dielo... Avšak neodolala. Teraz bolo to vysnívané lízatko len jej a nikoho iného!! Cítila sa sebavedome a šťastne. Otvorila ústa a... ochutnala ho...
..Ale... Zrazu ako by sa v nej niečo zlomilo... Ostala sklamaná. Lízatko bolo miestami horké aj veľmi sladké, dalo by sa povedať, že chutilo ako čistý cukor zmiešaný s hlinou alebo niečím takým. Ani stopy po chuti jahôd... Zosmutnela. Všetky jej ilúzie zrazu zmizli. Keď si predstavila, aké bolo krásne a koľko času strávila snívaním o ňom... Rozplakala sa. Ešte totiž netušila, že toto je len kvapka v mori podobných situácií, ktoré jej pripravil život a určite sa nebudú týkať len bezvýznamných lízatiek...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
otvoreneokno
30. 5.mája 2011 15:33
Celý blog vo mne evokoval pocit dievčatka so zápalkami, ale tá posledná veta to zlepšila a povedala som si, že konečne veta, ktorá vie aj pravdu povedať v tomto mori otrasných bezvýznamných blogov.
2
Ja som mala hrôzostrašné myšlienky keď sa tam tzjavil ten chlap, myslela som, že to dopadne zle..
Napíš svoj komentár