Ver mi 

Veľmi sa hanbím

V tvojej prítomnosti omdlievam

Čas stojí

Neočakávané mraky mysľou blúdia a ja

Strácam sa

Utečiem dramaticky ale čas sa nepohol

Stále stojím bez slov

Niet kam

Niekam - nariekam

Vôkol mňa ľudí nevnímam

Pokúšam sa

A nakoniec poviem že odchádzam 

Lúčim sa a som preč




Prečo.

 Pseudoblog
Komentuj
Napíš svoj komentár